školiace stredisko a seminár katolíckeho duchovenstva. K týmto rokom (1783-1790) sa viaže význ. kapitola dejín slov. národa; sformovala sa tu skupina vzdelancov v boji za národné uvedomenie. Do ich čela sa postavil Anton Bernolák, tvorca prvej spis. slovenčiny.
Hrad 1811 vyhorel a napriek viacerým pokusom zlepšiť jeho stavebný stav bol vyše 140 rokov v ruinách. Nové dejiny sa začali písal až 1953, keď sa pristúpilo k jeho záchrane a postupnej obnove. Rekonštrukcia hradu sa uskutočnila 1956-68 podľa projektov A. Piffla a D. Martinčeka. Po obnove nadobudol hrad pôvodný vzhľad, aký mal po tzv. tereziánskej prestavbe koncom 18. storočia. Súboru budov hradného areálu dominuje mohutná hmota blokovej stavby vlastného hradu, akropola, ktorej siluetu zdôrazňuje vystupujúci hranol Korunovačnej veže na juhozápadnej strane a nadstavené veže na troch nárožiach nad korunnou rímsou hradného paláca. Zo žigmundovskej stavby sa našli viaceré okná, kamenné portály, fragmenty kamenárskych prác, ktoré sa uplatnili na fasádach a v interiéroch v rámci pamiatkovej úpravy. Výrazným prvkom je goticko-renesančné opevnenie s dvoma vybiehajúcimi podkovovitými baštami smerom k mestu (Lugisland), pôvodne prístupné z dvoch strán výstavnými vstupnými vežovitými bránami. V plnej miere sa zachovala Korvínova brána na južnej strane opevnenia, ktorá viedla do mesta a k brodu. Riešením priečelí a klenby patrí medzi vrcholné ukážky neskorogotickej architektúry na našom území. Z obdobia renesančných úprav je zaujímavá časť opevnenia s bastiónom a renesančnou, bosovanou, tzv. Leopoldovou bránou; presklený arkier na východnej strane hradného paláca zvýrazňuje miesto niekdajšieho renesančného. Západná fasáda nádvoria hradného paláca dokumentuje vzhľad hradných budov v období baroka. Južná stena s odľahčenou arkádou vo viacerých podložiach evokuje niekdajší renesančný stav v modernom prevedení. Baroková tereziánska prestavba sa prejavila na priečelí dobovým architektonickým členením s vysokým radom pilastrov a s balkónom pred reprezentačným krídlom na prvom poschodí v snahe opticky odľahčiť ťažkú hmotu stredovekej budovy. Z týchto čias pochádza aj zmena riešenia nástupu od Viedenskej brány k hl. vstupu do paláca, lemovanému dvoma prízemnými budovami a slávnostnými bránami, ktorými umocňovali architektúru čestného nádvoria. Viaceré stavby zachované v areáli, voľne stojace alebo primknuté k hradobnému múru, sú zvyškom riešenia rôznorodých funkcií barok. areálu, najmä hosp. budovy a koniarne s trojloďovými stĺpovými klenutými priestormi.