Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Bratislavský a nitriansky hrad
Dátum pridania: | 17.04.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Matteo | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 050 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 8.4 |
Priemerná známka: | 2.98 | Rýchle čítanie: | 14m 0s |
Pomalé čítanie: | 21m 0s |
Areál budov bol pôvodne opevnený. Z opevnenia sa zachovala iba časť, pripájajúca sa ku gotickej svätyni. Na juhovýchodnom nároží stála gotická Vazulová veža, neskôr prestavaná. Z dolného nádvoria je areál sakrálnych objektov prístupný reprezentačným barokovým schodišťom s vázami a plastikami. Ďalšie nádvorie, prístupné renesančnou budovou zo 16.storočia, kde je na prízemí kamenná brána s dekoratívne riešeným bosovaným portálom, dnes zapĺňajú pôvodne renesančné, v 19.storočí upravené hospodárske objekty. Veľkolepé renesančno-barokové opevnenie je rozvinuté predovšetkým južným smerom, odkiaľ bolo možné očakávať útok na hrad. Okrem priekop a vysokých hradieb sú to veľké bastióny, ktoré sú aj na sverovýchodnej a severozápadnej strane. Hrad sprístupňuje most s oblúkmi na parapete s vázami a plastikami. Vedie k veľkej, polkruhovo ukončenej bráne a menšej bránke s dekoratívnym portálom. V roku 1750 postavili pred vstup do hradu mariánsky stĺp od Martina Vogerleho. V Hornom kostole na východnej strane za oltárom sú zvyšky gotických prípor. Klenba je valená s lunetami a pruská. Väčšina malieb na klenbe od G. A. Galliartiho pochádza z roku 1720. Predstavujú glorifikáciu Márie a sv. Trojice. Jeho považujeme aj za autora veľkých obrazov v štukových rámoch na stenách oboch kostolov. Hlavný oltár so stĺpovou architektúrou je z roku 1732, ostatné z prvej polovice 18.storočia. Najstaršou časťou vnútorného zariadenia je kovová krstiteľnica z roku 1643, zhotovená podľa predlohy z 1475, diela majstra Jodoka z Ban. Bystrice. Najmladšie sú farebné vitráže, dielo akad. maliarky E. Ambrušovej. V Dolnom kostole sú v západnej stene renesančné náhrobky nitrianskych biskupov. Na východnej strane oltár Snímanie z kríža z 1662, dielo Jána Perneggera. Ďalšie dva oltáre sú z prvej polovice 18.storočia, oltár sv.Jána Nepomuckého z 1769. V románskej kaplnke, opravenej 1931, je hlavný oltár od J. Pospíšila, farebné okná od L. Fullu. V paláci sa zachovali barokové valené klenby s podkasanými lunetami a korýtkové klenby, na niektorých je štuková ornamentika.
Na hrade dnes sídli Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied (SAV) a biskupský úrad. Z hradu je pekný výhľad a okolie.