Bratislavský a nitriansky hrad

Bratislavský hrad








Názvy používané v minulosti: Brezalauspurc, Poson, Prezesburg, Bosenburg, Brecesburg, Pozsony, Pressburg, Prešporok
Monumentálny obnovený hrad symbolizujúci vyše tisícročné dejiny Slovákov, nachádzajúci sa na južnom výbežku Malých Karpát, na brale týčiacom sa nad ľavým brehom Dunaja, pri križovatke diaľkových európskych ciest. Jedna z hlavných dominánt mesta – NKP (národná kultúrna pamiatka). Najstaršie stopy osídlenia tohto od nepamäti strategicky význ. miesta datujeme od ml. doby kamennej. Najstaršia písomná správa je z 907, obsiahnutá v Salzburských análoch, keď pri Bratislave porazili starí Maďari bavorské vojská. Obdobie Veľkej Moravy dokumentujú zvyšky trojloďovej baziliky, zistené na akropole rozsiahleho opevneného hradiska na východne strane hradnej terasy, pochádzajúcej z 9. stor. Zo slovanského kniežacieho hradu vznikol postupne prestavbami a úpravami stredoveký hrad, ktorý bol od polovice 11. stor. aj župným hradom. Stal sa načas pokladnicou korunovačných klenotov a neskôr aj korunovačným hradom. Podľa písomných dokladov stála v prvej štvrtine 13. stor. na najvyššom terénnom bode areálu obytná veža so samostatným opevnením, ktoré sa podnes zachovalo v hmote tzv. Korunovačnej veže. Obytná veža, ktorá bola miestom správneho, cirkevného a vojenského života, sa archeologicky zistila a je vyznačená v dnešnej dlažbe na nádvorí. Hradný kostol a prepošstvo presťahovali v roku 1221 do podhradia. Odvtedy mali dejiny tohto feudálneho centra svoj samostatný vývoj.
Dnešný vzhľad blokovej monumentálnej stavby vznikol v rámci neskorogotickej prestavby za kráľa Žigmunda Luxemburského, začatej 1427. Do pôvodného pravidelného obdĺžnikového pôdorysu pevnosti s palácom, rytierskou sieňou, hosp. budovami, kaplnkou a mohutným vnútorným opevnením a premostením nad vnútornou priekopou pojali aj zvyšok opevnenia st. obytnej veže. V r.1431-34 tu vybudovali rozsiahly dvojposchodový palác. Na veľkoleposť neskorogotickej architektúry poukazujú zachované časti okien, portálov, kružieb a klenieb, postupne odkrývané spod ml. nánosov a prestavieb a dobre čitateľné v novodobej úprave. Žigmundovská prestavba využila aj stáročiami osvedčenú a preverenú trasu veľkomoravského a ranogotického opevnenia a doplnila ju o bašty a vstupnú bránu (pomenovanú na počesť kráľa - Žigmundovou) a cestou, zvažujúcou sa smerom na JV k dunajskému brodu.

Bohato členená dvojplášťová architektúra s kamenársky náročne riešenou bránou v podobe oslieho chrbta a sieťová klenba v priechode ju zaradujú medzi centrá stavebného vývoja podunajskej oblasti, ktoré sa stali vzormi pre širokú škálu architektúr vo svojom období.
Dnešná dispozícia hradu s pravidelným štvoruholníkovým pôdorysom okolo ústredného nádvoria je výsledkom stavebného úsilia obdobia renesancie a raného baroka. Na rozdiel od nemecky orientovanej neskorej gotiky sa stavebných podujatí v r.1552 a 1639 zúčastnili predovšetkým talianski majstri, prenášajúci umenie svojej domoviny aj do severne položených krajín. Prestavbou sa hrad zmenil na reprezentačné korunovačné sídlo uhorských kráľov, ktorých vyhnali z pôvodného centra uhorskej ríše v Budíne turecké vojská. Žiaľ, tieto úpravy sa nám dodnes zachovali len vo fragtnentoch. Podľa maľovanej štukovej steny, tvoriacej v pol. 16. stor. súčasť arkiera sály na prvom poschodí a podľa štukovej pozlátenej klenby priľahlého oratória si však vieme urobiť predstavu o výstavnosti interiérov hradu v tomto období.
Posledná veľká prestavba, ktorá zmenila pevnosť na reprezentačné sídlo habsburského cisárskeho dvora, sa uskutočnila 1750-1760 podľa projektov významných európskych - francúzskych, talianskych a rakúskych - architektov J. N. Jadota, L. N. Pacassiho a J. B. Martinelliho. Krátko nato, po 1760, postavili podľa projektov P. A. Hillebrandta aj ďalší palác, zv. Tereziánum, v ktorom sa uplatnil dobový vkus a nádhera. V novom paláci umiestnili obrazáreň, knižnicu a vzácne umelecké zbierky, najmä grafický kabinet miestodržiteľa Alberta Tešínskeho, ktorý neskôr presťahovali do Viedne a podnes je známy pod menom Albertina. Neskorobarokové stavebné podujatie zásadne zmenilo vzhľad hradného paláca, dotklo sa najmä riešenia dispozície, základných konštrukčných prvkov, ako boli reprezentačné schodištia, sály, kaplnka, uplatnilo sa pri snahe zjemnenie mohutnej blokovej siluety a jej fasád a zasiahlo podstatným spôsobom aj do dispozície areálu. Priestranné plochy pevnosti, pôvodne určené na manipuláciu s vojenskou technikou a na obranu proti nepriateľovi, sa skultivovali francúzskymi záhradami doplnenými záhradnými architektúrami, oranžériami, terasami, voliérou, letnou a zimnou jazdiarňou a trojloďovými klenutými koniarňami, kde chovali a predvádzali vzácne druhy koní s dlhoročnou tradíciou. Koncepcia výstavby areálu mala za cieľ vyrovnať sa vrcholným európskym kráľ. dvorom. S typickým barok. dôvtipom riešila. aj v stiesnených a nevhodných podmienkach vysoko dekoratívne požiadavky, najmä na prístupových cestách, usmerňujúcich návštevníka cez brány, čestné nádvorie až do slávnostnej sály, využívajúc kompozíciu zelene so vzácnymi drevinami a exotickými rastlinami.
Koniec 18. stor. je obdobím úpadku Bratislavského hradu ako korunovačného centra krajiny. Po smrti Márie Terézie umiestnil tu Jozef II.

školiace stredisko a seminár katolíckeho duchovenstva. K týmto rokom (1783-1790) sa viaže význ. kapitola dejín slov. národa; sformovala sa tu skupina vzdelancov v boji za národné uvedomenie. Do ich čela sa postavil Anton Bernolák, tvorca prvej spis. slovenčiny.
Hrad 1811 vyhorel a napriek viacerým pokusom zlepšiť jeho stavebný stav bol vyše 140 rokov v ruinách. Nové dejiny sa začali písal až 1953, keď sa pristúpilo k jeho záchrane a postupnej obnove. Rekonštrukcia hradu sa uskutočnila 1956-68 podľa projektov A. Piffla a D. Martinčeka. Po obnove nadobudol hrad pôvodný vzhľad, aký mal po tzv. tereziánskej prestavbe koncom 18. storočia. Súboru budov hradného areálu dominuje mohutná hmota blokovej stavby vlastného hradu, akropola, ktorej siluetu zdôrazňuje vystupujúci hranol Korunovačnej veže na juhozápadnej strane a nadstavené veže na troch nárožiach nad korunnou rímsou hradného paláca. Zo žigmundovskej stavby sa našli viaceré okná, kamenné portály, fragmenty kamenárskych prác, ktoré sa uplatnili na fasádach a v interiéroch v rámci pamiatkovej úpravy. Výrazným prvkom je goticko-renesančné opevnenie s dvoma vybiehajúcimi podkovovitými baštami smerom k mestu (Lugisland), pôvodne prístupné z dvoch strán výstavnými vstupnými vežovitými bránami. V plnej miere sa zachovala Korvínova brána na južnej strane opevnenia, ktorá viedla do mesta a k brodu. Riešením priečelí a klenby patrí medzi vrcholné ukážky neskorogotickej architektúry na našom území. Z obdobia renesančných úprav je zaujímavá časť opevnenia s bastiónom a renesančnou, bosovanou, tzv. Leopoldovou bránou; presklený arkier na východnej strane hradného paláca zvýrazňuje miesto niekdajšieho renesančného. Západná fasáda nádvoria hradného paláca dokumentuje vzhľad hradných budov v období baroka. Južná stena s odľahčenou arkádou vo viacerých podložiach evokuje niekdajší renesančný stav v modernom prevedení. Baroková tereziánska prestavba sa prejavila na priečelí dobovým architektonickým členením s vysokým radom pilastrov a s balkónom pred reprezentačným krídlom na prvom poschodí v snahe opticky odľahčiť ťažkú hmotu stredovekej budovy. Z týchto čias pochádza aj zmena riešenia nástupu od Viedenskej brány k hl. vstupu do paláca, lemovanému dvoma prízemnými budovami a slávnostnými bránami, ktorými umocňovali architektúru čestného nádvoria. Viaceré stavby zachované v areáli, voľne stojace alebo primknuté k hradobnému múru, sú zvyškom riešenia rôznorodých funkcií barok. areálu, najmä hosp. budovy a koniarne s trojloďovými stĺpovými klenutými priestormi.

Súčasťou parkovej úpravy sú konzervované základy veľkomoravskej baziliky a paláca, dokumentujúce dôležitosť miesta už v časoch vzniku našich národných dejín. V priestoroch hradného paláca sú dnes reprezentačné miestnosti SNR; ďalej tu sídli Historický, čiastočne i Archeologický ústav SNM. Na Bratislavskom hrade sú inštalované historické expozície obsahujúce cenné exponáty našich národných dejín od počiatku až po súčasnosť (vrátane vzácnej numizmatickej a archeologickej časti), skutočná klenotnica národnej kultúry. Historické expozície prezentujú vývoj hmotnej i duchovnej kultúry ako aj sociálne a politické boje na Slovensku. Z obdobia feudalizmu sú tu jedinečné umeleckoremeselné a umelecké diela, dokumenty o vývine miest a života poddaného ľudu i šľachty. Bohato zastúpené sú aj novšie dejiny (od počiatkov kapitalizmu až po súčasnosť), cenné exponáty ľudového umenia; pozornosť si zaslúži aj najväčšia numizmatická zbierka na Slovensku a zbierka hudobných nástrojov. Archeologická časť expozície prezentuje cenné praveké nálezy (paleolitická Venuša z Moravian, fragment lebky neandertálca zo Šale), unikátny poklad zlatých šperkov z doby bronzovej z Barce, nálezy z mladohalštatských mohýl v Nových Košariskách, kováčske a poľnohospodárske nástroje z keltského obdobia v Plaveckom Podhradí, pamiatky z doby rímskej (vzácne sklené, strieborné a iné predmety zo Zohoru, Vysokej pri Morave a najmä Rusoviec); pozoruhodné sú aj šperky zo slovansko-avarského pohrebiska z Devín. Novej Vsi a Žitavskej Tône, a najmä unikátne nálezy z obdobia Veľkomoravskej ríše. Stála expozícia archeologických nálezov zo Slovenka má názov Klenoty dávnej minulosti Slovenska. Expozície sú prístupné verejnosti. Bratislavský hrad je dôležitou kultúrnou pamiatkou slovenského národa a mali by sme si ho chrániť. Nitriansky hrad



Názvy používané v minulosti: Nitrava, Nitria, Neutra, Nevtra, Neitra
Zachovalý hrad v meste na návrší, ktoré obteká rieka Nitra, s románskymi,
gotickými, renesančnými a barokovými architektúrami, výrazná dominanta mesta a
širokého okolia, národná kultúrna pamiatka. Keď v Nitre založili biskupstvo, jeho sídlom sa pravdepodobne stal hradný kopec – chránená a prírodná dominanta okolia. V 11.storočí sa na hrade spomínal chrám, ktorého patrónmi boli sv.Emerám, Svorad-Ondrej a Benedikt. Predpokladáme, že na hrade v 11.storočí jestvoval biskupský palác, chrám a opevnenie. O niečo neskôr, v 13.storočí, keď Nitru obliehali Tatári, tunajší hrad nedobyli. V prvej polovici 13.storočia postavili románsky kostolík, z ktorého sa zachovala svätyňa a časť lode. V rokoch 1271-73 Přemysl Otakar II.

a 1311 Matúš Čák hrad ťažko poškodili, pravdepodobne spolu s katedrálou. K prestavbe románskeho areálu pristúpili 1333-1355, keď na najvyššom bode hradu, pravdepodobne na mieste staršej románskej stavby, postavili gotický kostol. Západne od neho stál gotický palác. Starú románsku kaplnku čiastočne preklenuli gotickou klenbou. Podľa nariadenia kráľa Žigmunda vybudovali v prvej tretine 15.storočia modernejšie gotické opevnenie, z ktorého sa zachovala východná časť. Ďalšie pásmo opevnenia vzniklo v 16.storočí v dôsledku tureckého nebezpečenstva. Chránilo hrad od J, kde vybudovali aj novú renesančnú vstupnú budovu s bránou. Budovu ukončili oblúčikovým vlysom. Ďalšia veľmi nákladná oprava hradu sa vykonala v rokoch 1622-44. Prestavali starý gotický kostol. Románsky kostolík rozšírili smerom na Z a oba objekty sprístupnili portálom, umiestneným v novopostavenej monumentálnej veži. Opravený areál poškodili turecké vojská, takže jednotlivé objekty bolo opäť treba opraviť (1668-1669). Ďalšie veľmi významné práce sa vykonali na hradbách 1673 -1674, súviseli s veľkými terénnymi úpravami - širokými priekopami, násypmi a hviezdicovým opevnením. V týchto rokoch vznikla aj reprezentačná vstupná brána do areálu hradu. V prvej tretine 18.storočia vybudovali nový biskupský palác, stavebné práce dokončili v roku 1739. Všetky budovy hradu opravili. Okolo polovice 18.storočia vzniklo reprezentačné prístupové schodište. Menšie úpravy sú z 19. a 20. storočia. Na najvyššom bode hradného brala stojí jednoloďový gotický Horný kostol. Na jeho S strane, ktorá priamo vyrastá z brala, sú oporné piliere. V Z smere sa ku kostolu pripája dnešný dvojposchodový barokový palác, ktorý je štvorkrídlový, s ústredným dvorom, pôvodne obtočený z troch strán otvorenými arkádami. Prístupný je reprezantačným barokovým portálom z južnej strany nádvoria. Nad portálom je kamenný balkón. Na severnej strane paláca sa zachovalo dnes zamurované gotické lomené okno s kružbou. Dominantou hradu je vysoká, niekoľkopodlažná, pôvodne renesančná veža s poslednou barokovou prestavbou (balustráda, vázy, na nárožiach sochy 4 evanjelistov). Na Z strane, medzi vežou a palácom, je prístavba schodišťa. Z V strany je k veži pristavená dvojposchodová budova, na prízemí je sakristia, na poschodiach kapitulárny a biskupský archív. Dolný kostol, situovaný medzi Horným gotickým kostolom a renesančnou vežou, má zachovanú najstaršiu architektúru hradu - románsku stavbu kaplnky s podkovovitou svätyňou a časťou lode. V Z smere, s inou výškovou úrovňou, pokračuje loď Dolného kostola.

Areál budov bol pôvodne opevnený. Z opevnenia sa zachovala iba časť, pripájajúca sa ku gotickej svätyni. Na juhovýchodnom nároží stála gotická Vazulová veža, neskôr prestavaná. Z dolného nádvoria je areál sakrálnych objektov prístupný reprezentačným barokovým schodišťom s vázami a plastikami. Ďalšie nádvorie, prístupné renesančnou budovou zo 16.storočia, kde je na prízemí kamenná brána s dekoratívne riešeným bosovaným portálom, dnes zapĺňajú pôvodne renesančné, v 19.storočí upravené hospodárske objekty. Veľkolepé renesančno-barokové opevnenie je rozvinuté predovšetkým južným smerom, odkiaľ bolo možné očakávať útok na hrad. Okrem priekop a vysokých hradieb sú to veľké bastióny, ktoré sú aj na sverovýchodnej a severozápadnej strane. Hrad sprístupňuje most s oblúkmi na parapete s vázami a plastikami. Vedie k veľkej, polkruhovo ukončenej bráne a menšej bránke s dekoratívnym portálom. V roku 1750 postavili pred vstup do hradu mariánsky stĺp od Martina Vogerleho. V Hornom kostole na východnej strane za oltárom sú zvyšky gotických prípor. Klenba je valená s lunetami a pruská. Väčšina malieb na klenbe od G. A. Galliartiho pochádza z roku 1720. Predstavujú glorifikáciu Márie a sv. Trojice. Jeho považujeme aj za autora veľkých obrazov v štukových rámoch na stenách oboch kostolov. Hlavný oltár so stĺpovou architektúrou je z roku 1732, ostatné z prvej polovice 18.storočia. Najstaršou časťou vnútorného zariadenia je kovová krstiteľnica z roku 1643, zhotovená podľa predlohy z 1475, diela majstra Jodoka z Ban. Bystrice. Najmladšie sú farebné vitráže, dielo akad. maliarky E. Ambrušovej. V Dolnom kostole sú v západnej stene renesančné náhrobky nitrianskych biskupov. Na východnej strane oltár Snímanie z kríža z 1662, dielo Jána Perneggera. Ďalšie dva oltáre sú z prvej polovice 18.storočia, oltár sv.Jána Nepomuckého z 1769. V románskej kaplnke, opravenej 1931, je hlavný oltár od J. Pospíšila, farebné okná od L. Fullu. V paláci sa zachovali barokové valené klenby s podkasanými lunetami a korýtkové klenby, na niektorých je štuková ornamentika.
Na hrade dnes sídli Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied (SAV) a biskupský úrad. Z hradu je pekný výhľad a okolie.