Akýmsi predstupňom koncentračných táborov boli getá. Vznikli v niekoľkých – aj slovenských – mestách. Ľudia tu žili pomerne normálnym životom, pracovali a ak to bolo mimo geta na pracovisko ich odvážali nákladnými autami. No priestoru bolo málo a v jednom byte bývalo zväčša viac rodín. Okrem toho boli často pri odchode do práce alebo vstupe do tábora dosť nepríjemným spôsobom prehľadávaní.

V marci 1942 vznikli na mnohých miestach Slovenska pracovné židovské tábory. Tábor v Seredi sa špecializoval na stolárske práce, Nováky vyrábali konfekciu a Vyhne sa orientovali na stavebné práce. V zahraničí to bol napríklad tábor v Terezíne, ktorý patril medzi najväčšie. V pracovných táboroch bolo bitie a ťažká práca každodennou realitou, no v porovnaní s vyhladzovacími tábormi sa i tunajší život dá nazvať kultúrnym. Hoci v týchto táboroch neboli plynové komory, vyžiadali si svoje obete. Ľudia podľahli ťažkej práci, či týraniu dozorcov. Najväčší strach však vládol práve v čase transportov. Deportovaní Židia zo Slovenska sa dostali najčastejšie to vyhladzovacích táborov v Nemecku či Poľsku.
Nemecko - Buchenwald, Gross Rossen, Bergen Belsen
Poľsko – Osvienčim, Treblinka, Majdanek, Sobibor
Rakúsko - Mauthausen

OSVIENČIM bol najväčší vyhladzovací tábor v celej ríši. Bol to komplex 22 koncentračných táborov. Boli rozdelené do štyroch hlavných skupín.
Osvienčim I bol tábor hlavný a riadiaci. Bola v ňom ústredná správa, ústredňa gestapa, hospodárske a zbrojné podniky pre nemeckú armádu.
Osvienčim II - oficiálny názov bol Birkenau. Hlavným účelom bolo ničenie ľudí v plynových komorách. Osvienčim III - oficiálny názov Buna - tábor pre výstavbu gigantických tovární na výrobu gumy a pri uhoľných baniach.
Osvienčim IV boli tábory zakladané na jeseň 1944

Birkenau sa nachádzal asi 2 kilometre na západ od Osvienčimu. Jeho činnosť spočívala v ničení nepohodlných ľudí. Úlohu splnil takmer dokonale. Bol osudným pre asi 3,5 milióna ľudí z toho zhruba 90% Židov. Bol budovaný asi pre 250 000 väzňov. Delil sa na tri úseky:
B I- tu boli umiestnené ženy
B II- muži, maďarské ženy a cigánske rodiny. B III- nebol dostavaný, ale v roku 1944 tu umiestnili maďarské ženy.

Pri stavaní tábora pracovali zajatci v otrasných podmienkach. Denne zomierali stovky vyhladnutých väzňov. Večer boli vybraní najsilnejší, aby odniesli mŕtve telá. Za vodu sa vtedy platilo pol dennej dávky chleba za fľašu, lebo bol len jeden kohútik na 8000 väzňov.