Ján Nálepka sa narodil v Smižanoch 20. septembra 1912. Učiteľský ústav zakončil v Spišskej Novej Vsi v roku 1931, potom nastúpil ako učiteľ do školy v Hornej, neskôr v Dolnej Maríkovej. Jeho ďalšie pôsobiská boli na Bielej Vode, v Stupave a Nemeckej Porube. Ako pokrokový učiteľ, sympatizujúci s masarykovským učením, neskoršie s myšlienkami socialistov, usiloval sa zdokonaliť učebné metódy. Pomáhal chudobným, zakladal detské divadelné súbory a krúžky. Takto si získal nielen žiakov, ale aj ich rodičov. V Stupave sa však proti nemu postavili vládni ľudáci, učiteľa povolali v marci 1939 na maďarský a na jeseň na poľský front. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa ako dôstojník v zálohe prihlásil na front, aby mohol prebehnúť na stranu bojovníkov proti fašizmu. V marci 1942 sa stal náčelníkom štábu a zástupcom veliteľa 101. pluku slovenskej Zaisťovacej divízie, kde okolo seba sústredil protifašisticky zmýšľajúcich dôstojníkov a vojakov a vytvoril z nich riadne organizovanú ilegálnu skupinu. Patril k pokoleniu, ktoré sa muselo tvrdo prebíjať cez lož vtedajšej spoločnosti k pravde. Vyšiel z ľudu a po celý svoj, hoci krátky, život mu slúžil. Obdivuhodná logika myslenia, smelosť srdca, horúci cit i chladná rozvaha, to všetko tvorí duchovný profil Nálepku. Učiteľské povolanie ostalo v ňom zakorenené. Repkin bolo jeho krycie meno na fronte, pod ktorým spolupracoval s miestnymi obyvateľmi a partizánmi, cítil sa medzi vojakmi ako učiteľ medzi žiakmi. Vyhnaný do agresívnej vojny:
Nálepku vyhnali pod vlajkou slovenskej vojnovej republiky podriadenej hákovému krížu do bratovražednej vojny. Rozhodol sa použiť zbraň nepriateľa proti nemu. Nálepka, keď fašisti krok za krokom odhaľovali jeho činnosť, prešiel k partizánom, stal sa veliteľom 1. čs. partizánskeho oddielu, padol v boji o bieloruské mesto Ovruč 16. novembra 1943. Spolu s ďalšími štyrmi Slovákmi ho pochovali v miestnom parku. Na pohrebe sa zúčastnili nielen partizáni, ale aj množstvo civilného obyvateľstva oslobodeného mesta, ktorým bolo známe meno Repkin. Neskôr preniesli jeho hrob do Sadgori. Kapitán Repkin v umení:
Osobnosť Nálepku inšpirovala mnohých výtvarných umelcov, slovenských, českých i ukrajinských. Ľudovít Ilečko ako záložný dôstojník počas vojny navštívil jeho rodičov v Smižanoch. Český sochár Otakar Kozák prispel do nálepkovskej galérie monumentálnym pomníkom hrdinu v nadživotnej veľkosti, odhaleným v roku 1954 v Spišskej Novej Vsi. Nálepka si získal aj srdcia hudobných skladateľov.