Slovenský umelec Šimon Jurovský v spolupráci s poetkou Máriou Rázusovou-Martákovou a Zdenkom Nováčkom začal skladať operu o Jánovi Nálepkovi, ktorú však pre chorobu a smrť nedokončil. Milan Novák, vedúci Vojenského umeleckého súboru kpt. Jána Nálepku zložil Dumku o Nálepkovi pre tenor, baryton, mužský zbor a orchester. Slová k nej napísal Milan Ferko. Nálepkov portrét a jeho život zaznamenávajú ukrajinskí a bieloruskí autori vo svojich pamätiach. Spomedzi nich je najvýznamnejšia kniha Alexandra N. Saburova Tajomný kapitán. Prvé knihy o hrdinovi vyšli z pera jeho spolubojovníkov Viliama Šalgoviča a Františka Petra Prišli z východu a Kapitán Repkin odchádza. Treba spomenúť aj báseň Eleny Čepčekovej a knihu memoárov jeho brata Jozefa. Jánove slová matke pri rozlúčke, keď išiel na front, že sa vráti živý, sa naplnili. Vrátil sa živý nielen v spomienkach ľudí, ale aj v prejavoch umeleckých diel. Nálepka môže aj dnes slúžiť ako neobyčajne čestný a odvážny človek, bojujúci za svoj národ proti bezpráviu. Ako úprimný vlastenec by bol určite bojoval proti všetkému zlému, čo sa vyskytlo na ceste našej spoločnosti do dnešných dní. Dal národu to najdrahšie - svoj život, no životom prekonal vlastnú smrť.

Posledný boj:
Po napadnutí Sovietskeho zväzu nacistickým Nemeckom a vyslaní 101. pluku Zaisťovacej divízie na východný front kapitán Ján Nálepka čoskoro nadviazal kontakty s partizánmi. Jednou z úloh, ktoré si ilegálna skupina pluku vytýčila, bola pomoc miestnemu obyvateľstvu potravinami, liekmi, muníciou a zbraňami pre partizánov, oslobodzovaním transportov, ktorými odsúvali mužov i ženy z Ukrajiny a Bieloruska na nútené práce do zbrojných fabrík v Nemecku. Koncom roka 1942 sa slovenskí vojaci presvedčovali o zverstvách, ktoré nacisti na tamojších občanoch páchali. Pod vplyvom tohto poznania bolo veľa z nich ochotných prejsť na sovietsku stranu. Na prechod väčšej časti pluku bola potrebná podpora delostrelcov, čo mal zaistiť dôstojník Čunderlik. Ten však oznámil tieto plány na veliteľstve divízie, odkiaľ išla správa Nemcom. Začalo sa vyšetrovanie, napokon však pluk preložili do inej oblasti a len niektorých dôstojníkov eskortovali na Slovensko. Plán citadela:
Nálepkovi sa i v nových podmienkach podarilo upevniť jednotu antifašisticky zmýšľajúcich dôstojníkov a vojakov a užšie spolupracovať s partizánskym zväzkom na čele s Alexandrom Nikolajevičom Saburovom. Jeho štáb denne dostával informácie o rozmiestnení nepriateľských posádok, o pripravovaných akciách proti partizánom a civilistom. Na jar 1943 sa spolupráca s partizánmi prehĺbila. Fašistickí dôstojníci a ich agenti začali pátrať po tajomnej osobe, ktorou bol kapitán Repkin.