Spojenci odpovedali na túto správu vyhlásením vojny Nemecku.
Poľsko sa na vojnu pripravovalo, vyhlásilo mobilizáciu ale nestihlo ju dokončiť.1.septembra 1939 stálo 62 nemeckých divízií a 2800 tankov proti 39 poľským divíziám a 870 tankom. Vojna sa vyvíjala podľa očakávaní:28.septembra bola dobitá Varšawa,2.októbra bolo Poľsko porazené. Medzi seba si ho rozdelili Nemecko a ZSSR. Zaujímavé je, že spojenci nepodnikli nič na podporu Poľska.

Ale po tom čo do nemeckých rúk padlo Dánsko a Nórsko, spojenci pochopili, že na rade je Francúzsko a Veľká Británia. Bolo však už neskoro. Hitler mal na stole už dávnejšie plány útoku na Francúzsko. Plán sa zakladal na vtrhnutí do krajín Beneluxu a následným napadnutím Francúzska. Ťaženie dostalo názov ,,Seknutie kosákom“. Tento ťah spojencov prekvapil a nemecké jednotky hneď prenikli hlboko do tyla nepriateľa. Briti, uvedomujúc si beznádejnú situáciu, sa začali sťahovať k pobrežiu. Tu nastáva veľká záhada vojny. Spojenecké veliteľstvo naplánovalo ústup k mestu Dunkerque, kde plánovalo evakuáciu. Nemci ich prenasledovali ale 24.mája dostali náhle rozkaz zastaviť pred mestom. Jedným dôvodom je možnosť, že Hitler chcel s Britmi uzavrieť spojenectvo. Ďalšou možnosťou je, že sa obával sily Britov a tak dal rozkaz čakať na posily. Rozkaz prekaziť evakuáciu dostala Luftwaffe. Úlohu však nesplnila a na druhý deň zostali na plážach iba zničené britské zbrane. Francúzsko kapitulovalo 22.júna 1941 v železničnom vagóne pri meste Compiegne. Tým bolo Francúzsko rozdelené na nemeckú časť a vichistichú kontrolovanú Francúzmi. Táto vláda však spolupracovala s Nemcami a preto sa Briti začali obávať, že by sa mohla mohutná francúzska námorná flotila mohla dostať do nesprávnych rúk. Preto bol vydaný príkaz aby Francúzi námorníci odovzdali svoje lode Britskému námorníctvu. Ale kapitáni na oboch stranách nedospeli k dohode a následne bolo francúzska flotila potopená.

Hitlerov 19. Júla vyhlásil, že ponúka Britom spojenectvo, tí to ale rázne odmietli. Rozhodol sa teda pre vpád na ostrovy. Operácia dostala kódové označenie Seelowe. Nikdy sa však neuskutočnila. Plánom totiž bolo najskôr Britániu zbaviť letectva a až potom nasadiť pozemné vojská. Od augusta 1940 podnikala Luftwafe neustále nálety na prístavy vojnového námorníctva a na vojnové letiská. Táto stratégia bola úspešná. Luftwafe mala o polovicu menšie straty než britské letectvo. Jedného dňa však dopadli nemecké bomby na Londýn. Winston Churchil bol pobúrený a okamžite prikázal nálet na Berlín. To však Nemcov rozčúlilo natoľko, až bol vydaný rozkaz na pravidelné bombardovanie britských miest. Táto taktika však priniesla opačný efekt: obyvatelia Británie vzdorovali ešte viac.