Navyše nemecké straty už boli neúnosné, a tak bol plán invázie odložený na neurčito. Nemecko sa totiž pripravovalo na napadnutie ZSSR.
Vojna v Stredomorí a v Severnej Afrike.
Benito Mussolini, Hitlerov spojenec, mal od začiatku svojho vládnutia v pláne podmaniť si Severnú Afriku. Talianska armáda však bola veľmi slabá aby sama porazila britské vojská v Afrike. Hitler nepovažoval Afriku dôležitú a považoval ju za druhoradú. Nerád, ale predsa poslal Mussolinimu posily. Pred bojmi o africké púšte bolo treba ovládnuť dôležité Stredomorské ostrovy. Najdôležitejšia bola Malta- základňa britského loďstva a pechoty. Nemecko ale nemalo dostatočne silné námorníctvo aby sa mohlo postaviť čelom britským lodiam. Do úvahy pripadal iba vzdušný výsadok. Ten bol prepracovaný tak bravúrne, že mnohý dnešný stratégovia hodnotia tento výsadok ako najlepšie naplánovaný para výsadok v histórii.

Malta bola dobytá a nemecké vojská vstúpili na Africké pobrežie. Pod velením Erwina Rommela sa im darilo ničiť nepriateľa. Rommelovou taktikou bolo rozostavanie 88 mm protilietadlových diel do strategických pozícií. Do týchto pozícií sa rozostavala pechota a ťažké tanky. Potom k nepriateľským pozíciám vyrazil ľahké tanky. Tie dosiahli nepriateľské línie a po krátkom boji sa stiahli. Britov tým vyprovokoval k protiútoku. Ale na nemeckých líniách už čakala pechota, tanky a delá, ktoré nepriateľa rozprášili. Briti neskôr túto taktiku odhalili a preto neskôr používal taktiku obchvatov. Rommel, prezývaný ,,Líška púšte“, postupoval až k britskej základni, mestu Tobruk. Obkľúčil ho, ale na jeseň 1941 britské vojská počas operácie ,,Crusader“ prerazili obkľúčenie a zatlačili vojská Osi až k El Agheile. Pri tejto operácii padlo 18 000 Britov a na strane Osi 24 000 vojakov. Rommel však útok zastavil a následne sám prechádza do protiútoku. Britské vojská ustupovali až k El Alameinu na Egyptských hraniciach. Tu sa obe armády zastavili a začali budovať obranné pozície. Cieľom Nemcov bolo obsadiť Alexandriu a Egypt a Rommel mal v pláne prekročiť Suez a prebiť sa až na Kaukazské ropné polia.Táto predstava nebola nereálna ale Hitler odmietol poslať posily kvôli prebiehajúcej Balkánskej operácii. Úlohou Britských vojsk bolo zatlačiť Nemcov späť a obsadiť Severnú Afriku.Počas príprav na bitku sa na čelo britskej 8. Armády dostal generál sir Bernard Montgomery. Montgomery tvrdil, že pre začiatok útoku je najlepší termín v októbri 1942.Čakal totiž na americké posily ktoré sa po Japonskom útoku na Americkú námornú základňu v Pearl Harbour, zapojili do vojny.

Večer 23. Októbra dvadsať minút pred 10. hodinou sa začala delostrelecké bombardovanie nemeckých pozízií.8. armáda sa hnala vpred a preto dal Rommel rozkaz na ústup. Po bitke mu zostalo 35 tankov a žiadne 88 mm delá. V Londýne sa na počesť spojeneckých vojsk 15.novembra 1942 rozozvučali všetky zvony. Do tej doby to bolo neprípustné: zaznieť smeli iba v prípade nemeckej invázie na ostrovy. K ukončeniu bojov prispelo i to, že týždeň pred koncom bitky sa v rámci operácie ,,Pochodeň“ vylodili v severnom Alžírsku a Maroku americké vojská. Nemci si zopakovali úspech v Afrike už iba počas ich ofenzívy v priesmyku Kasserine, kde sa im podarilo prekvapiť Američanov a niekoľko dní ich vytláčať z územia. Potom však už prišla americko-britská ofenzíva, ktorá úplne vytlačila fašistické vojská z Afriky.