12. mája 1943 kapitulovali všetky zostávajúce vojská Osi v Severnej Afrike. Po tomto víťazstve sa spojencom umožnila možnosť uskutočniť invázie na stredomorské ostrovy. Tým by sa mohla obnoviť plavba spojeneckých lodí v Stredozemnom mori. Pre spojencov bola životne dôležitá Sicília, z ktorej mohly podniknúť inváziu do Talianska. Velitelia Osi si to tiež uvedomovali a poslali na ostrov posily.
Spojencom sa však podarilo nepriateľa oklamať, aké sú ich zámery. Britská spravodajská služba koncom apríla pri španielskom pobreží veľmi šikovne nainscenovala smrť ,,majora Martina“, ktorý mal pri sebe aktovku s ,,tajnými dokumentmi“. Tieto špeciálne vyrobené dokumenty sa dostali do rúk nemeckého hlavného velenia, ktoré ich považovalo za pravé. Z dokumentov bolo jasné, že spojenci podniknú výsadok na Sardínii a druhý na polostrove Peloponéz. Na základe týchto údajov boli posilnené útvary na Peloponéze a urobili sa opatrenia na posilnenie obrany.

Výsledkom bola rozptýlenosť fašistických vojsk v Stredomorí. To boli priaznivé podmienky pre spojencov, na dobytie Sicílie. V noci na 10. júla sa začal výsadok na Sicílii. Pred Talianskou inváziou dočasná talianska vláda spojencom ohlásila, že Taliansko je ochotné kapitulovať. Nemci poslali okamžite do Talianska svoje okupačné vojská (plán Alarich). Bolo však už neskoro: spojenci zahájili 3. septembra inváziu do Kalábrie- južného Talianska. Talianska kampaň však bola pre spojencov veľmi obtiažna. Hornatá krajina ponúkala pre Nemcov vhodné miesta na obranu. Spojenci sa onedlho vylodili aj v meste Anzio. Cieľom bolo obkľúčiť ustupujúce vojská. Kvôli nerozhodnosti amerického veliteľa však Nemci zo smrteľnej pasce ušli.

Americké jednotky boli v okolí mesta bombardované obrovskou húfnicou, nimi prezývanou ,,Anička z Anzia“. Bolo to jedno železničné delo kalibru 28 cm. Neskôr bolo spojeneckým letectvom zničené. Pri ceste na sever Talianska natrafili anglo-americké jednotky na cirkevný kláštor Monte Cassino. Ten bol postavený na kopci a spojenecké veliteľstvo sa domnievalo, že slúži ako Nemecká delostrelecká pozorovateľňa. Kláštor bol teda zbombardovaný. Do jeho trosiek sa následne presunuli nemecké výsadkové jednotky. Jeho dobitie stálo spojencov veľa materiálnych škôd, ale hlavne veľa mŕtvych vojakov.

Situácia v Nemecku
Po dobití západu sa mohla nemecká vojnová mašinéria preorientovať na vpád do ZSSR. Toto ťaženie malo pre Nemcov priniesť nový životný priestor (Lebensraum) ale aj vyčistiť východ od neárijských rás. Pre židov boli už pripravené koncentračné tábory a pre Rusov pracovné tábory. Reichsfuhrer SS Himmler, v jednom zo svojich prejavov, vyhlásil: ,,Či sú iné národy šťastné alebo či skapínajú od hladu, ma zaujíma iba potiaľ, pokiaľ ich potrebujeme ako otrokov pre našu kultúru, inak ma to nezaujíma.“ Hitler praktizoval takéto čistky aj v Nemecku a ovládal vlastne všetko čo vplývalo na vedomie Nemcov. Podľa neho sa utvoril nový umelecký štýl, ktorý znázorňoval árijské rasy ako vládcov sveta. Niektorý umelci sa tiež nevyhli trestom ak sa ich umenie protivilo Hitlerovi. Hitler prehlásil: ,,Umelec, ktorý márni svoj čas pri tvorbe nepodarkov, musí byť preškolený v koncentračnom tábore.“ Ľudia si nikdy nemohli byť istí svojou bezpečnosťou. Všade totiž boli tajné jednotky SS. Sused udával suseda preto, že bol čudák alebo preto, že mal v rodine nejakú vrodenú poruchu. Mentálne a telesne postihnutý ľudia boli dávaný do ústavov, kde každý týždeň zomrelo niekoľko pacientov na údajnú neznámu chorobu. Z dobitých území boli odvážané nordické typy deti, do Nemecka kde boli prevychované. Mali totiž pomôcť v boji za rozšírenie Tretej ríše.

Plán Barbarossa
,,Ide o vykynožovací boj. Ak sa na to nebudeme takto dívať, potom hoci nepriateľa porazíme, o tridsať rokov opäť vznikne komunistické nebezpečenstvo. Vojnu nevedieme preto, aby sme nepriateľa zakonzervovali. . . Vojna sa bude výrazne odlišovať od vojny na západe. Na východe je krutosť dobrom pre budúcnosť.“ vyhlásil Hitler svojim generálom. Nemecké vojská, povzbudené z víťazstiev na západe a v Severnej Afrike sa začali v lete 1940 presúvať k Ruským hraniciam. Ich ďalším plánom bol útok na Rusko. Podľa plánu sa mal útok začať na jeseň 1940, avšak taliani, snažiaci sa dobyť Grécko, potrebovali pomoc.