Skupina armád Stred mala dobyť Moskvu, a skupina armád Juh dostala za úlohu preraziť na Kaukaz a obsadiť tunajšie ropné polia. Stalin, prekvapený mohutnosťou útoku, vydal rozkaz pre všetky jednotky k okamžitým protiútokom pozdĺž celej fronty. Týmto sa situácia na fronte ešte viac zneprehľadnila.
Skupina armád Sever sa pomaly blížila k svojmu cieľu: k Leningradu. Skupina armád Stred sa tiež prebojúvala k Moskve. Pri svojom postupe dobila aj Minsk. Tu však bola na Nemcov prichystaná pasca: v domoch a veliteľských stanovištiach boli v stenách ukryté výbušniny. Tie pri svojej explózii usmrtili mnoho Nemeckých vojakov a veliteľov. Hitler sa po tomto incidente rozhodol veľké mestá obkľúčiť, a bombardovaním ich dobyť. Preto bolo o obliehaní Leningradu rozhodnuté. Obrana mesta začala 8. septembra a pokračovala až do 27. januára 1944, čiže 900 dní.

Nemecký postup sa však s blížiacou sa zimou neustále spomaľoval. Bolo to dané aj tým, že nemecká technika nebola príliš vhodná na boje na Východe. Nemecké tanky a pásové vozidlá, mali príliš úzke pásy na to aby sa mohli brodiť ruským blatom. Pokiaľ sa zapadnuté vozidlo nechalo zamrznúť bolo tam pochované až do najbližšej jari. Ruský obyvatelia tiež používali taktiku, ktorú použilo Rusko proti Napoleonovi: všetko čo mohlo pomôcť prežiť, bolo zničené. Stalin rozkázal aby boli všetky zbrojné továrne presťahované za Ural. Línia najväčšieho nemeckého postupu bola pri Leningrade, 60 km od Moskvy. Útok na Moskvu niesol kódové označenie operácia Tajfún. V pláne bolo, že skupina armád Stred obkľúči hlavné mesto z juhu a severu. Po obkľúčení sa malo začať s bombardovaním mesta. Kapitulácia Moskvy by sa neprijala ani keby ju ponúkol nepriateľ. ,,Na každého kdo sa pokúsi opustiť mesto a uniknúť cez naše postavenia, sa bude strielať a zaženie sa späť.“ Bolo povolené nechať iba úzke nekryté priechody, aby obyvateľstvo mohlo odísť do vnútorného Ruska. ,,Aj pre iné mestá musí platiť pravidlo, že ich treba dobývať delostreleckou paľbou a leteckými náletmi a obyvateľstvo prinútiť k úteku. Bolo by nezodpovedné živiť ruské obyvateľstvo na úkor Nemecka.“

Toto Hitlerovo vyhlásenie sa uvádzalo v smernici pre operáciu Tajfún. Hitler dal dokonca vytvoriť špeciálnu ženijnú jednotku, ktorá mala po dobití mesta zničiť Kremeľ. Nemeckým vojskám sa však nikdy nepodarilo prebiť sa až k hlavnému mestu. Prišla totiž zima a tá zastavila ofenzívu. Neskoršia ruská ofenzíva generála Žukova ich zatlačila späť. Pri dobíjaní Leningradu sa mali použiť obrovské železničné delá. Tie však boli na Krymskom polostrove. Tam pomáhali pri dobíjaní námornej pevnosti Sevastopol.

Po dobytí mesta mali byť okamžite presunuté na sever krajiny. Presun sa však neuskutočnil kvôli sovietskej ofenzíve. Leningrad bol teda ušetrený týchto strašných zbraní.
Skupina armád Stred sa teda musela po sovietskej ofenzíve musela z prístupových ciest do Moskvy stiahnuť. Ale bola schopná hlavné mesto dobyť. Prvoradým Hitlerovým cieľom totiž bola práve Moskva. Ale Hitler potom zmenil svoje plány preorientoval sa juh krajiny. Niektoré tankové jednotky teda boli odvelené od skupiny Stred k skupine Juh, s cieľom dobyť Stalingrad a ruské ropné polia. Bitka o Stalingrad sa blížila.