Bitka o Stalingrad
Jar 1942:v nemeckej 6. armáde prezývanej tiež premožiteľka hlavných miest, je menovaný nový vrchný veliteľ. Je ním Fridrich Wilhelm Ernst Paulus- doterajší dôstojník logistiky. Táto armáda má obsadiť sovietsky priemyselný a dopravný uzol na Volge. Je ním mesto Stalingrad. Rozhodujúcim faktorom pre dobytie mesta však nebola strategická ale hospodárska pozícia tohto mesta. Dobytím mesta by si Hitler otvoril cestu na ropné polia a mohol si splniť svoj sen: preniknúť k Perzskému zálivu a k Indickým hraniciam, kde by sa jeho vojská spojili s Japoncami. Pádom Stalingradu by sa mu tiež podarilo prerušiť zásobovaciu cestu, ktorá viedla po Volge. Tou zásobovali Američania sovietsku armádu, a tým by sovietov citeľne oslabil.

V septembri 1942 je frontová línia už nedaleko mesta. Pred vstupom nemeckej armády bolo mesto mohutne bombardované. Cieľom bombardovania bolo zničiť ruské vojská ukryté v budovách. Bol však dosiahnutý presne opačný efekt: v troskách budov sa udomácnili ruský vojaci a vybudovali si v nich obranné postavenia.
13. septembra vypukli prvé boje v meste. Nemecký postup bol spočiatku rýchli ale bližšie k Volge odpor rástol. Stlin totiž prikázal utvoriť takzvané ,,uzáverové jednotky“, ktorých úlohou bolo zabrániť ústupom vlastného vojska. Na fronte to vyzeralo tak, že počas Ruského útoku sa za útočiacimi vojskami presúvali vojská, ktoré v prípade ústupu vojakov Červenej Armády, mali na nich spustiť paľbu. Navyše Stalin hoci, bol diktátor, v oblasti stratégie vojny dal na svojich generálov. Na rozdiel od Hitlera, ktorý s postupom času prestal svojim generálom veriť a o postupe jednotiek rozhodoval sám a nepočúval rady svojich poradcov. O strategickom ústupe nechcel ani počuť a pre veliteľa, ktorý vydal rozkaz k ústupu, čakal krutý trest.
Veľké boje v meste sa odohrávali pri Mamajovej mohyle a urputne sa bojovalo o závody Červený október, Barikády a o traktorový závod.

Boli neustále bombardované a často menili svojho pána. Postup Nemcov však ustával aj kvôli neustálim nezmyselným frontálnym útokom. Rusi zase používali pri svojich útokoch stále tú istú taktiku.
Jedným z dôvodov prečo sa o mesto tak urputne bojovalo, bol aj fakt, že mesto nieslo Stalinovo meno a pre obyvateľov to bol hlavne symbol. Tento fakt dokazuje aj prejav generála Ruskej 62. armáde: ,,Za Volgu nesmieme ustúpiť! Existuje len jediná cesta, a to je tá, ktorá vedie vpred. Stalingrad musíme buď zachrániť, alebo s ním padnúť.“