,,Na rozpútanie vojny vám dám propagandistický dôvod. Či bude vierohodný, na tom nezáleží. Víťaza sa neskôr nebude nikto pýtať, či hovoril pravdu alebo nie. Keď sa začína a vedie vojna, nie je dôležité právo ale víťazstvo.“ Takto prehovoril Adolf Hitler na porade nemeckej generality v Obersalzbergu, pred plánovaným napadnutím Poľska. Tieto Hitlerove slová hovoria jasnou rečou. Jeho plánom bolo získať životný priestor pre jeho Tretiu ríšu a bolo mu jedno koľko to bude stáť životov.

Po tom ako sa v roku 1933 dostal k moci bolo jeho jediným cieľom zničiť ostatné národy a na ich troskách vytvoriť tisícročnú Tretiu ríšu. Po pripojení Rakúska, Československa a priemyselného Porýnia sa mohol pripraviť na vojnu. Ale pred Hitlerom stálo rozhodnutie: napadnúť najskôr západ alebo Stalinovo Rusko. Keďže nikdy nechcel viesť vojnu na dvoch frontoch, rozhodol sa, že najskôr obsadí Francúzsko a následne zaútočí plnými silami na sovietov. Hitler nenávidel boľševizmus a videl v ňom hrozbu ale potreboval mať istotu, že Sovietsky zväz v blízkej dobe nezaútočí na Nemecko. Hitler na tajnej porade prehlásil: ,,Pravdepodobne sa nevyhnem paktu s Ruskom. Podržím si ho v ruke ako posledný tromf. Možno to bude rozhodujúca hra môjho života. Nemožno ju začať predčasne. . . Nikdy mi však nezabráni, aby som takisto rozhodne zmenil kurz a zaútočil na Rusko, keď dosiahnem svoje ciele na západe. Bolo by hlúpe myslieť si, že v našom boji pôjdeme vždy rovno za nosom. Budeme meniť fronty, a nielen vojenské. . . Začal teda tajne vyjednávať so Stalinom na pakte o neútočení. Táto zmluva mala aj tajný dodatok o tom, že si oba štáty rozdelia Poľsko.

V Nemecku teda začali prípravy na napadnutie Poľska. Ale s čím sa nerátalo, že západný spojenci sľúbia Poľsku v prípade vojny pomoc. Nemecký generáli museli vsadiť všetko na jednu kartu. Všetky jednotky Wehrmachtu sa presunuli k Poľským hraniciam. Západné Nemecké hranice a obranú Siegfriedovu líniu, chránila skupina armád C zložená z 31 divízií. Nemala však ani jeden tank. V prípade plného útoku spojencov by táto línia pravdepodobne nevydržala. Hitler však bol ochotný riskovať a navyše nepredpokladal, že spojenci budú dostatočne pripravený na vyhlásenie vojny. Potreboval však zámienku pre ospravedlnenie vojny s Poľskom. Preto niekoľko hodín pred útokom vyhlásili všetky nemecké rádia správu o napadnutí nemeckého pohraničia Poliakmi. Na Norimbergských procesoch však vysvitlo, že to boli nacisti prezlečení za Poliakov.