Homo erectus pekinensis, teda človek pekinský, dokázal udržiavať oheň, ale nedokázal ho založiť. Žil pred päťsto až štyristotisíc rokmi. Až Homo erectus, človek vzpriamený, dokázal založiť oheň sám. Z tohto vznikol ďalší míľnik, lebo ľudia sa pomocou neho naučili lepšie spracovať kameň. Už kromaňonskí ľudia zistili, že kameň, ktorý sa rozžeraví nad ohňom a pomaly vychladne, sa dá opracovať ľahšie. Takto sa zdokonaľovala výroba nástrojov, ale najmä aj zbraní pre lov zvierat a na ochranu pred nimi. Najvýznamnejšiu zmenu sociálneho správania okolo roku 7 000 pred Kristom, oproti skupinám zo staršej kamennej doby, vniesla do života vojna. Násilnosti sa vyskytovali aj predtým, ale až trvalé vlastníctvo, jeho získavanie, rozmnožovanie a obrana prispeli k rozšíreniu špecifickému vojenskému rozmýšľaniu. Zobrazovanie bojových scén sa stalo prevládajúcou témou umení.

Po prvýkrát začali zhotovovať remeselníci zbrane a ďalšie technické novinky na boj človeka s človekom. Okolo roku 3 000 pred Kristom sa začala hlboká sociálna premena sociálneho života, a to vývoj inštitúcie vládnej moci. Vtedy sa začalo obyvateľstvo rozdeľovať na chudobných a bohatých. Spôsobili to nielen majetkové rozdiely, ale aj ako v Egypte kráľa oddeľovala od ostatných ľudí zásadná, nábožensky podmienená priepasť. Bola to aj závislosť obyvateľstva od kráľa v Mezopotámii. Záplavy veľkých riek znamenali bohatstvo, ale aj nevyhnutnosť spoločnej práce, ktorá bola prirodzeným predpokladom spoločenského zriadenia. Z funkčných jednotiek rôznych špecialistov vznikla skupina kňazov, remeselníkov, obchodníkov, námedzných pracovníkov a roľníkov. Spoločnosť sa pomerne skoro začala deliť na aristokraciu, slobodných a otrokov. A tu zase prichádzajú boje o obydlie, majetok a najmä o život v spoločnosti. Po vzniku písma, jednoznačného znaku vyspelej kultúry, sa začal principiálny prerod ľudského bytia v technickom, umeleckom a náboženskom zmysle. Medzi technické novinky v neolite patril nový spôsob obrábania kameňa. Porovnávanie rôznych druhov kameňa umožnilo vznik novej techniky brúsenia a vŕtania pri výrobe ozdôb, nožov, nádob a sekier. Významný nález, ale aj ďalší náš míľnik, spracovanie kovu, sa začal využívať okolo roku 8 000 pred Kristom, ale rozšíril sa až o 2 000 rokov neskôr v Iráne. V kamennej dobe bola výroba nových nástrojov tvarovo obmedzená materiálom. Ale objav tavenia a liatia ponúkol nové tvary a formy. Okolo roku 3 000 pred Kristom v Mezopotámii už spracovanie kovu prekvitalo. Pomocou tzv. stratenej formy, hlinenej predlohy sa naučil človek vytvoriť komplikovanejšie liate tvary.

Po pridaní cínu do používanej medi vznikol bronz. Z neho sa dalo ľahšie odlievať a mohol sa spracúvať na tvrdšie predmety. S ďalším našim vývojom vznikali ďalšie nové a nové míľniky, medzi ktoré patria aj zbrane, ktoré sme najskôr používali na zabíjanie zvierat, ale s odstupom času sa vyrábali dokonalejšie, ktoré prinášali hroznú smrť pri ich nesprávnom používaní aj ľuďom.