2 PRVÁ SVETOVÁ VOJNA
2. 1 Streľba v zákopovej vojne na západnom fronte

Na západnom fronte vojna zamrzla na zákopovej vojne. Štandartná delostrelecká výzbroj nebola zvlášť užitočná, lebo jej ďaleký dosah a plochá dráha letu strely neboli na túto vojnu vhodné. Slávny nemecký zbrojár Krupp vyvinul mínomet, ktorý bol ideálny pre zákopovú vojnu. Bola to ľahká zbraň s krátkou hlavňou, ktorá strieľala guľovité granáty so stopkami na konci. Francúzska armáda našla vo svojich skladoch staré mínomety nabíjajúce sa spredu, zatiaľ čo výrobcovia zbraní začali vyvíjať nové zbrane s krátkou hlavňou. V Británii skonštruoval slávny inžinier Wilfred Stokes jednoduchú zbraň, ktorá sa skladala z trojpalcovej hlavne s hladkým vývrtom, opretej o dvojnožku, s pažbou spočívajúcou na základnej doske. Tento mínomet bol uvedený do prevádzky v auguste 19151. Stokes navrhol aj mínu, ktorá bola stabilizovaná krídelkami a štvorpalcový mínomet, ktorý mohol odpaľovať nielen ťažšie míny, ale slúžil aj na vystreľovanie plynových nábojov. Nemci vyrobili Minenwerfer („vrhač mín“), veľmi krátku ale presnú húfnicu, ktorá sa nabíjala spredu.

Každá strana vyrábala nové a nové mínomety rôznych kalibrov a mechanizmov. Naliehavá bola aj otázka rýchlopalnej zbrane, ktorá by sa vysporiadala so sústredenými útokmi pechoty. Odpoveďou bol guľomet Maxim a Vickers. Napriek tomu, že boli ťažké a potrebovali zásobu vody, sa vyrábali a používali masovo. Keďže predstavovali primeranú obranu, začali ich odľahčovať. Miesto trojnožky jej pripevnili malú dvojnožku a ramennú opierku a nazvali ich ľahkou strojovou puškou. Ďalšie vodou chladné guľomety odľahčili tak, že vodný obal nahradili perforovanou oceľovou rúrkou okolo hlavne, čím umožnili istý stupeň chladenia vzduchom. Británia zaviedla do boja Lewisov guľomet. Bola to americká konštrukcia, zostrojená v Belgicku a masovo vyrábaná v Británii. Bol chladený vzduchom a mal okrúhly bubnový zásobník na 47 nábojov. Bol pomerne ľahký, spoľahlivý a užitočný prínos pre palebnú silu pechoty.