Francúzi vyvinuli ľahký guľomet Chauchat, ale ten sa neosvedčil v boji, pretože pri každom výstrele z neho sa celá hlaveň a uzáver posúvali dozadu a dopredu a to zapríčinilo rýchle opotrebenie sa lôžka hlavne. Toto opotrebenie spôsobovalo nepresnosť a nespoľahlivosť zbrane. Napriek týmto nedostatkom sa vyrábal v desaťtisícových sériách a bol dodaný aj americkej expedičnej armáde. Browningov guľomet, vyvinutý v USA ako útočná zbraň, bol zavesený na pleci, aby sa z neho dalo strieľať za pochodu. Bol oveľa lepšou zbraňou ako Chauchat. Vďaka jeho spoľahlivosti, robustnosti a presnosti ho armáda USA používala až do 50-tych rokov. Francúzi sa obrátili na firmu Hotchkiss po svojom neúspechu s Chauchatom a tá vyrobila ľahký, vzduchom chladený variant. Tento guľomet prevzala aj britská armáda, ktorá ho používala ešte po skončení vojny.

2. 2 Tichý a smrtiaci plyn
Pretože Nemecko nepredpokladalo, že prvá svetová vojna bude veľmi dlhá, malo malú zásobu zbraní. Ale aj tak začalo koncom roku 1914 hľadať možnosti rýchlej výroby delostreleckých nábojov. Keďže výroba výbušnín sa nedala zúžiť na jeden deň, začala sa skúmať možnosť použitia nevýbušného materiálu. Popri skúmaní im napadlo použiť proti nepriateľovi škodlivé chemikálie. Prvý nápad, zameniť tesnenie za dráždivú chemikáliu, stroskotal pri jeho prvom použití v Neuve Chapelle 27. októbra 19142. Ďalší nápad bol plniť liatinové náboje xylylbromidom (slzným plynom). Profesor Haber, riaditeľ Ústavu cisára Wilhelma pre fyzikálnu chémiu v Dahleme navrhol, aby sa slzný plyn stlačil do valcov a potom by sa uvoľnil v smere vetra.

Tieto náboje boli po prvý raz použité proti ruskej armáde pri Bolimove 31. januára 19153 kde sa neosvedčili, pretože plyn v nábojoch v tuhej zime zamrzol a nedal sa použiť. Ďalší pokus o ich použitie v bitke proti Britom v Nieuporte v marci 19154 zlyhal. Tieto dva pokusy neboli ohlásené a preto verejnosť si myslí, že prvé použitie slzného plynu bolo v Yprese 22.apríla 19155. Pozdĺž 6 kilometrov frontu bolo rozmiestnených 5 730 valcov, ktoré obsahovali 168 ton chlórového plynu. Po ich odpálení vzniklo obrovské mračno plynu a to spôsobilo 8 kilometrovú trhlinu v línii nepriateľských vojsk. Keďže útočníci neboli pripravení na svoj úspech a nemali rezervy pripravené vrhnúť sa dopredu, táto trhlina bola znovu zaplnená vojskami. Po tomto útoku začali všetky bojujúce strany vyvíjať, vyrábať a doručovať útočné plyny na front.