Touto krutou zbraňou bol nový útočný plyn, nazvaný nervovým plynom, ktorý útočil na nervový systém a spôsoboval takmer okamžitú smrť. Bol objavený v roku 19368 pri výskume organických fosforových insekticídov a herbicídov, vedený doktorom Gebhardom Schraderom. Pri testoch jedného z veľkého množstva insekticídov dokázali jeho silné smrtiace účinky aj na ľuďoch. Nasledoval ďalší vývoj a látka sa nazvala tabun. Pokračovali vo výskume a objavili nové látky sarin a soman. Keďže ich výroba bola komplikovaná, neopustili laboratória do konca vojny. Na základe týchto nemeckých výsledkov z mnohých výskumov začali víťazné mocnosti vytvárať nové vlastné programy s nervovými plynmi. Odvtedy je všetko, čo nejako súvisí s nervovými plynmi, prísne tajné. Ale aj napriek tomu poznáme ďalšie a dokonalejšie nervové látky. Najznámejší je objav binárnych plynov - dvoch neškodných plynov, spojením ktorých vznikne smrtiaci plyn. Tento plyn bol len príležitostne použitý najmä Talianmi proti Habešanom v roku 1937 a v konflikte medzi Japoncami a Číňanmi v rokoch 1930 - 1945. Bol použitý aj v Jemene, pravdepodobne aj v Afganistane, počas iránsko - irackej vojny a proti kurdskému civilnému obyvateľstvu v Iraku. Existuje veľa štátov, ktoré ešte nepodpísali Ženevský protokol a majú takmer všetky zdroje na výrobu mnohých útočných plynov. Celú problematiku okolo útočných plynov sledujú veľké národy, ktoré sa zriekli používať plyny v boji. Popri sledovaní cvičia aj svoje ozbrojené zložky v používaní zariadení včasného varovania, protiopatrení a protilátok.

3 Druhá svetová vojna

3. 1 Zbrane pre pechotu
Samonabíjaciu pušku, ktorú mali len niektoré armády nahradili pušky prvej svetovej vojny. Po dokončení konštrukčných prác Američania používali len tieto pušky. V Európe až Nemecko navrhlo niekoľko automatických zbraní, ktoré sa potom považovali za účinné. V roku 1943 sa na východný front dostali nové prototypy menších a ľahších pušiek, ktoré strieľajú na vzdialenosť 400 m. Prvá verzia je známa ako Machine Pistol 43, ktorá strieľala náboje po jednom alebo v dávkach. Dostala meno Sturmgewehr 44. Bola to spoľahlivá, presná a účinná zbraň. Jej výrobu brzdili viaceré problémy. Boli to najmä: nedostatok surovín na výrobu a útoky Spojencov, ktorí bombardovali výrobné závody. Preto ich dostala len časť nemeckej pechoty. Ale aj tak, tieto zbrane značne ovplyvnili vývoj pechotných zbraní v povojnovom období. Ďalšia zbraň od Nemcov bol guľomet. Vyrobili 2 rôzne typy:
1.Guľomet stredného typu, ktorý sa nabíjal pásom a bol chladený vodou. Bol umiestnený na trojnožke a používal sa na neprerušovanú obrannú streľbu.
2. Guľomet, ktorý bol ľahší a bol opakovacou útočnou strelnou zbraňou.

MG 34 bol ľahký rýchlopalný guľomet, ktorý bol výsledkom vývoja. Bol chladený vzduchom a nabíjaný pásom nábojov. Pri obrane bol umiestnený na trojnožke a pri útoku na dvojnožke. MG 42 bol zdokonaleninou MG 34.Mal systém na rýchlu výmenu hlavne, ktorý umožňoval výmenu hlavne pri zahriatí, ktoré spôsobuje rýchle opotrebenie. Spojenci jej dali meno „Spandau“. Okrem guľometu sa vo vojne používal samopal, ktorý sa stal univerzálnou zbraňou tejto vojny. Samopal je automatická zbraň určená na streľbu na kratšie vzdialenosti. Po prvýkrát bol použitý Nemcami na rozhraní rokov 1917 a 1918. Neskôr sa stotožňoval s americkým samopalom Thompson. Tento samopal bol najskôr určený na boj v zákopoch, ale v 20. rokoch bol obľúbený medzi policajtmi a gangstrami. Vojaci tieto zbrane veľmi neuznávali, ale až po ich nákupe Francúzmi a Britmi pre svoje hliadky v roku 1939 sa ukázali možnosti použitia samopalu a jeho účinky.

Nemci prerobili pôvodný samopal Bergmann na Machine Pistol 38. Do histórie sa zapísal pod názvom „Schmeisser“. Sovietsky zväz využil obsluhu samopalu vo svoj prospech. Samopaly preto mohli používať aj negramotní vojaci. V polovici vojny už celé divízie používali samopaly typu PPS41 a PPS43. Briti používali samopal Sten. Tento samopal sa objavil aj v niektorých skupinách hnutia odporu v Európe. Američania si najskôr obľúbili thompsony, ale pre ich zložitú a drahú výrobu začali vyrábať samopaly M3. Výhody oproti iným mali v tom, že za pár minút sa dal zmeniť v amerického 45 na európsky 9 mm štandard.

3. 2 Nukleárne zbrane
Na konferencii amerických fyzikov vo Washingtone padol návrh na výrobu atómovej bomby. Bol predložený prezidentovi Spojených štátov Franklinovi Rooseveltovi. Táto konferencia sa uskutočnila na základe objavu rozštiepenia atómu, ktoré viedlo k uvoľneniu veľkého množstva energie. Tento proces sa nazýva nukleárne štiepenie. Prvá riadená reťazová reakcia sa uskutočnila v Chicagu roku 1942. Aj vo Veľkej Británii prebiehali podobné výskumy. Obe krajiny uskutočňovali výskum nezávisle od seba, ale aj tak si medzi sebou neformálne vymieňali informácie, ale až v roku 1943 dostala spolupráca oficiálny charakter. Po uskutočnení prvej jadrovej reťazovej reakcie Enricom Fermim a po oficiálnej spolupráci sa začala akcia s krycím menom „Manhattan Engineer District“. Táto akcia uviedla do pohybu obrovský výskum, ktorého cieľ bol vyrobiť materiál vhodný na skonštruovanie bomby. 16. júla 19459 sa uskutočnil prvý výbuch atómovej bomby v púšti v Novom Mexiku.