4 Súčasnosť
4. 1 Taktické strely
Týmito strelami môžeme nazývať raketové strely, ktoré sú používané priamo v boji. Majú krátky dolet a malé hlavice. Británia vyvinula „Weary Willies“. Boli to lietajúce pevnosti B-17, ktoré boli naložené výbušninami. Posádka vyskočila lietadla a to bolo ďalej riadené automatickým pilotom na Nemecko. Po tom, ako niekoľkokrát lietadlo vybuchlo skôr, ako stihla vyskočiť z neho, Briti od tohto projektu odstúpili. Japonci v ňom ale pokračovali v vyvinuli oddiel pilotovaných bômb kamikadze. Prvá skutočná taktická strela bola vyrobená Nemcami a dostala názov Rheinbote. Bola to deväťdesiatlibrová hlavica s doletom 137 míľ. Sovietsky zväz vyvinul svoju prvá taktickú strelu na začiatku 50-tych rokov. V NATO ju prezývali Frog (Free-flying Rocket Over Groung – neriadená raketa lietajúca nad zemou). Bola umiestnená na tankovom podvozku a jej dostrel bol 20 míľ, ale po zdokonalení sa jej hmotnosť ustálila na 2,5 tonách a jej dolet sa zdvojnásobil. Nasledovali ich rakety Scud. Scud-A lietali na tekuté palivo mali rádiovo riadené prerušovanie dodávky paliva.
Dokázala vyviesť nukleárne alebo konvenčné hlavice do vzdialenosti 90 míľ. Táto raketa sa objavila v roku 1962. Boli umiestňované na osemkolesový podvozok, ktorý slúžil aj ako odpaľovacie zariadenie. Scudy boli hlavnou irackou zbraňou počas krízy v perzskom zálive. Boli nahradené Scaleboardmi a ich pohonom bolo kvapalné palivo a ich dolet bol 560 míľ. Frog-7 bol nahradený raketami SS-21 „Spidert“, ktoré boli poháňané tuhou pohonnou látkou a s doletom 75 míľ. Američania vyrobili rakety Corporal. Lietali na kvapalný pohon, mali navádzací systém a niesli nukleárne alebo konvenčné hlavice do vzdialenosti 90 míľ. Tieto rakety boli nahradené raketami „Sergeant“, ktoré boli kratšie, objemnejšie, pohon bol na tuhé palivo a boli oveľa pohotovejšie. Pomerne rýchlo vyvinuli aj lacnejšiu raketu „Honest John“. Bola to jednoduchá neriadená raketa, ktorá bola umiestnená na šesťkolesovom vozidle.
Dostrel nukleárnych alebo konvenčných hlavíc bol okolo 25 míľ a dostala sa aj do výzbroje niektorých štátov združených v NATO. V súčasnosti sú už nahradené raketami Lance s inerciálnym riadením. Dolet hlavice je 80 míľ. Francúzsko disponuje s taktickými strelami. Nimi sú „Pluton“, ktorého hlavice dosahuje silu 25 kiloton a dolet 80 míľ. V súčasnosti je nahrádzaná strelou „Hadges“, ktorej hlavica zasiahne cieľ do vzdialenosti 220 míľ. Taktickými strelami disponuje aj Taiwan a Egypt. Ľahké bojové raketové systémy, ktoré dosahujú dolet 15 – 25 míľ, majú vo svojej výzbroji Argentína, Brazília, Čína, Egypt, Izrael, Taliansko, Japonsko, Juhoafrická republika a Španielsko. Neriadený raketový systém – americký MLRS (Multiple Launch Rocket System – rakety s kombinovaným odpaľovacím systémom) majú armády Spojených štátov, Veľkej Británie, Francúzska a Talianska. Je schopný odpáliť rakety na tuhé palivo na vzdialenosť 18 míľ. Náplň hlavíc je z dvojúčelových protipechotných a protitankových mín. Tieto míny sa uvoľnia z hlavice v momente, keď budú nad cieľom.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Zbrane a ich vývoj
Dátum pridania: | 11.08.2005 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | lenka:) | ||
Jazyk: | Počet slov: | 5 614 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 20.6 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 34m 20s |
Pomalé čítanie: | 51m 30s |
Zdroje: HOGG, I. V.: Veľká obrazová encyklopédia zbraní. Praha: Cesty, 1996., Kronika ľudstva. Bratislava: Fortuna Print, 1993.