Džoser-

bol zakladateľom a prvým kráľom 3. dynastie (2700- ? pred. n. l),
Džoser zaujíma medzi egyptskými faraónmi významné miesto, pretože okrem politických zásluh, o ktoré sa pričinil dal postaviť aj prvú stupňovitú pyramídu v Egypte. S jeho nástupom na trón sa vidí koniec archaického obdobia začiatok Starej ríše. Napriek tomu, že žil bezmála pred 5000 rokmi zachovalo sa o jeho živote prekvapujúco mnoho dokumentov. Tieto dokumenty sú pomerne skromné na informácie, pretože nehovoria nič o tom, ako sa dostal trón a ani o tom, prečo a ako padla 2. dynastia a vystriedala ju 3. dynastia. O jeho živote sme sa dozvedeli z Abydskej dosky a z Turínskeho papyrusu, kde sa uvádza odlíšenie od iných kráľov červenou farbou. Manehto ho v Egytských pamätihodnostiach nazýva po grécky Tosortros a na pamiatkach z jeho čias je jeho prvé meno Nečerejchet. Zachoval sa tiež rad nápisov, ktoré dal sám vyhotoviť, a našiel sa dokonca originál jeho sochy v životnej veľkosti, takže sa vie, ako vyzeral. Dodnes stojí aj jeho symbolická hrobka na kráľovskom pohrebisku v Abdžu (Abyde) i jeho skutočná hrobka pri Sakkare, ktorá dala základ tomu, že Egypt sa stal v povedomí ľudstva ,,krajinou pyramíd.“

Džóserová pyramída
Ako som už povedal Džóser dal postaviť prvú stupňovitú pyramídu v Egypte, ktorá vošla do povedomia histórie ako Džoserová pyramída. Podľa doložených staroegyptských správ jej architektom bol Džóserov najvyšší hodnostár Imhotep1. Je to jedna z najviac preskúmaných stavieb na pôde Egypta. Už v roku 1838 v nej robil výskumy Perring a pre ním Segat s Minutolim, roku 1843 Lepsius, neskoršie Lacau a Loret. Sondáže do jej vnútra a vykopávky v jej okolí umožnili zistiť, že mala šesť vývojových fáz .2
V prvej fáze bola postavená ako normálna mastaba so štvorcovým pôdorysom o strane 63 metra a o výške 9 metrov- jej jadro z vápencových kvádrov miestneho pôvodu bolo obložené hladkými blokmi z jemného vápenca z Tury. Táto mastaba skrývala 28 metrov hlbokú šachtu, ústiacu do pohrebnej komory a k nej priliehal systém chodieb. Tu bola uskladnená aj pohrebná výprava( množstvo džbánov a rôznych nádob)3. V druhej fáze bola na všetkých štyroch stranách bola na všetkých stranách zvetšena o 4 metre, pretože Džóserovi sa zdala príliš malá aj napriek tomu, že prevyšovala všetky mastaby predošlých panovníkov. V tretej fáze bola predĺžená o 10 metrov smerom na východ, takže dostala obdĺžnikový tvar.

Až v štvrtej etape dal na túto mastabu, teraz už obdĺžníkovú postaviť nadstavbu v podobe troch terás, ktoré sa postupne zužovali a dosiahli výšku 40 metrov.
V piatej fáze bola už táto štvorstupňová mastaba znovu rozšírená a to na západnej a severnej strane, a najviac zvýšená o ďalšie dva stupne. A napokon v poslednej šiestej fáze došlo len k miernemu zväčšeniu stavby dodatočným obložením stien kvádrami z turského vápenca na severnej, východnej a južnej strane. Konečné rozmery jej základne dosiahli 125 krát 115 metrov a výšku zhruba 61 metrov.5 Dnes je na stranách asi o 4 až 6 metrov užšia a na vrchole asi o dva metre nižšia, lebo jej chýba niekdajšie povrchové obloženie. Stala sa tak najväčšou stavbou vtedajšieho sveta. Celý areál tejto pyramídy meria 544 krát 227 metrov, čiže asi 12.5 hektára. S tradičnou mastabou mala Džóserova pyramída spoločné aj to, že to bola rodinná hrobka. Neskoršie v pyramídach boli pochovaní len samotní faraóni, kým v tejto pyramíde boli pochované aj všetky Džóserove manželky a deti, pre ktoré bolo pripravené celkom 11 pohrebných komôr. Podobne ako mastaby predošlých kráľov, chránila i Džóserovu pyramídu ochranní múr, bol z kameňa a dosahoval výšku takmer 10 metrov. Tento múr zdobili výklenky a symbolické brány. Tento ochraňoval aj ostatné objekty a to zádušný chrám na severnej strane a dva symbolické paláce Horného a Dolného Egypta. V tomto priestore bol aj obdĺžníkový dvor s príslušnými kaplami, ktoré slúžili na obrady k sviatku nazvaného sed, ktorý sa konal k oslave tridsiateho jubilea kráľovej vlády. Kráľova pohrebná komora nebola v pyramíde, ale pod ňou v hĺbke 28 metra. Obložená bola kvádrami z asuánskej žuly a uzavretá masívnym žulovým blokom s váhou 3,5 tony. V Džóserovej pyramíde sa našlo veľké množstvo predmetov- až 40000 nádob, niekoľko sto boli alabastrové a porfýrové. Mnoho z týchto nádob sa dalo aj zlepiť. Napriek tomu, že od stavby tejto pyramídy uplinulo už takmer 5 tisíc rokov, ľudia stále môžu obdivovať túto nádhernú stavbu staroveku.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk