referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Nadežda
Pondelok, 23. decembra 2024
Džoserová pyramída
Dátum pridania: 27.04.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: petrucci
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 680
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.4
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 4m 0s
Pomalé čítanie: 6m 0s
 
Džoser-

bol zakladateľom a prvým kráľom 3. dynastie (2700- ? pred. n. l),
Džoser zaujíma medzi egyptskými faraónmi významné miesto, pretože okrem politických zásluh, o ktoré sa pričinil dal postaviť aj prvú stupňovitú pyramídu v Egypte. S jeho nástupom na trón sa vidí koniec archaického obdobia začiatok Starej ríše. Napriek tomu, že žil bezmála pred 5000 rokmi zachovalo sa o jeho živote prekvapujúco mnoho dokumentov. Tieto dokumenty sú pomerne skromné na informácie, pretože nehovoria nič o tom, ako sa dostal trón a ani o tom, prečo a ako padla 2. dynastia a vystriedala ju 3. dynastia. O jeho živote sme sa dozvedeli z Abydskej dosky a z Turínskeho papyrusu, kde sa uvádza odlíšenie od iných kráľov červenou farbou. Manehto ho v Egytských pamätihodnostiach nazýva po grécky Tosortros a na pamiatkach z jeho čias je jeho prvé meno Nečerejchet. Zachoval sa tiež rad nápisov, ktoré dal sám vyhotoviť, a našiel sa dokonca originál jeho sochy v životnej veľkosti, takže sa vie, ako vyzeral. Dodnes stojí aj jeho symbolická hrobka na kráľovskom pohrebisku v Abdžu (Abyde) i jeho skutočná hrobka pri Sakkare, ktorá dala základ tomu, že Egypt sa stal v povedomí ľudstva ,,krajinou pyramíd.“

Džóserová pyramída
Ako som už povedal Džóser dal postaviť prvú stupňovitú pyramídu v Egypte, ktorá vošla do povedomia histórie ako Džoserová pyramída. Podľa doložených staroegyptských správ jej architektom bol Džóserov najvyšší hodnostár Imhotep1. Je to jedna z najviac preskúmaných stavieb na pôde Egypta. Už v roku 1838 v nej robil výskumy Perring a pre ním Segat s Minutolim, roku 1843 Lepsius, neskoršie Lacau a Loret. Sondáže do jej vnútra a vykopávky v jej okolí umožnili zistiť, že mala šesť vývojových fáz .2
V prvej fáze bola postavená ako normálna mastaba so štvorcovým pôdorysom o strane 63 metra a o výške 9 metrov- jej jadro z vápencových kvádrov miestneho pôvodu bolo obložené hladkými blokmi z jemného vápenca z Tury. Táto mastaba skrývala 28 metrov hlbokú šachtu, ústiacu do pohrebnej komory a k nej priliehal systém chodieb. Tu bola uskladnená aj pohrebná výprava( množstvo džbánov a rôznych nádob)3. V druhej fáze bola na všetkých štyroch stranách bola na všetkých stranách zvetšena o 4 metre, pretože Džóserovi sa zdala príliš malá aj napriek tomu, že prevyšovala všetky mastaby predošlých panovníkov. V tretej fáze bola predĺžená o 10 metrov smerom na východ, takže dostala obdĺžnikový tvar.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Zdroje: SILIOTTI, Alberto: Sprievodca egyptskými pyramidami, Vercelli, Slovart,1999, 110s, ZAMAROVSKÝ, Vojtech: Jejich veličenstva pyramidy, Praha, Edice Spirála, 1975, 205s, VILÍMKOVÁ, Milada: Staroveký Egypt, Praha, Mladá fronta, 1977, 327s, SHAW, Ian: Dejiny starovekého Egypta, Praha, BB ART,2003,526s
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.