Konštruktéri V 2

Za najznámejšiu osobnosť, ktorej meno sa najviac spája so vznikom rakety V 2 je nemecký konštruktér Wernher von Braun. 23.3.1912 Wirsitz Nemecká spolková republika -16.6.1977 Alexandria USA. Od roku 1932 pracoval na ríšskom úrade pre zbrane. Najprv podnikal výskumi raketových motorov v Kumersdorfe, pre ktoré sa neskôr hľadali nové priestory. V roku 1939 sa stal riaditeľom novej raketovej skúšobnej základne v Peenemunde, kde bol už o rok podarilo zostrojenie prvého prototypu neskoršej balistickej rakety na kvapalné palivo pod názvom A 4, ktorá sa stala známa pod propagandistickým menom V 2 (vergeltungswafe) zbraň odplady. Vývoj až k produkcii napredoval dlhú dobu veľmi pomaly, pretože vojenský a politický velitelia sa k tomuto projektu stavali skepticky. Až 3.10.1942 sa podaril prvý úspešný test tejto diaľkovej zbrane, ktorej výroba mala neskôr najvyššiu prioritu. Braun, ktorý bol medzitým vymenovaný na profesora bol v jeseni 1943 poverený úlohou zostrojiť zmenšenú verziu rakety pod názvom Wasserfall. Braun, ktorý sa viac zaujímal o cestovanie do vesmíru ako o vojenskú technológiu sa stal vlastizradcom. Za spomalenie prác bol 14.3.1944 uväznený, ale na intervenciu Speera bol znovu prepustený na slobodu. Po príchode červenej armády utiekol zo svojim tímom do Oberammergau kde sa 5.5.1945 vzdal americkým vojskám. Vo svojej práci pokračoval v USA. V roku 1955 prevzal americké občianstvo, v roku 1959 začal pracovať v NASA kde sa podieľal na vývoji nosných rakiet pre satelity a neskôr aj na vývoji Saturn V, ktorá umožnila pristátie ľudskej posádky na mesiaci v rámci programu Apollo. Ako ďalších vedcov, ktorý významne prispeli ku konečnej podobe V 2, by som spomenul dr. Waltera Thiela. Dr. Tiela (ktorý zahyhul pri spomínanom bombardovaní Peenemünde) možno považovať za hlavného tvorcu raketového motora. Na základe jeho výskumov boli učinené dôležité rozhodnutia o výbere pohonných hmôt, o ich najvhodnejšom zmiešavacom pomere, o výhodnejšom tvare spaľovacej komory. Od neho pochádza aj konštrukcia odstredivých vstrekovačov a zmiešavacích predkomôr, ktoré boli následne použité na raketách V 2. Zavedenie vnútorného chladenia vstrekovaním paliva do najviac tepelne exponovaných miest spaľovacej komory pochádza od Thielového spolupracovníka Ing. Pöhlmanna.