Téma, ktorú som si zvolil má názov rakety V 2 – zázračná zbraň odplaty. Ako každý vojnový vynález, má aj tento dobré a zlé vlastnosti. Tie zlé sú samozrejme už samotný účel, na ktorý boli zostrojené a neskôr i použité, pretože priniesli smrť, bolesť a utrpenie tisícom ľudí v celej západnej Európe. K tým kladným patrí to, že vývoj týchto rakiet priniesol ľudstvu taký obrovský pokrok a rozšírenie ľudských možností, ktorý priniesol v doterajšej histórií len parný stroj a vynájdenie spaľovacieho motora. Vďaka týmto zbraniam hromadného ničenia sa dostal človek do vesmíru a mohol sa poprechádzať po mesiaci, čo bol síce malý krok pre človeka ale veľký krok pre ľudstvo. Tieto rakety nám dnes umožnili také veci ako sú internet, mobilné telefóny, televízne stanice prenášané satelitom a iné veci, ktoré využívame každý deň a ani si neuvedomujeme čomu za tieto možnosti vlastne vďačíme. Popis rakety

Raketu V 2, prvú tohto druhu, Nemci operačne používali od 8. Septembra 1944 do 27. marca 1945 najmä proti Londýnu, ale aj niektorým iným britským a západoeurópskym mestám. Paradoxne dopadlo najviac rakiet V 2 Antverpy a nie Londýn ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Raketa s celkovou dĺžkou 14,2 m a hmotnosťou 12 900 kg niesla bojovú hlavicu obsahujúcu 980 kg účinnej trhaviny amatol. Raketa lietala rýchlosťou 2 900 km za hodinu, na porovnanie takouto rýchlosťou dnes lietajú najlepšie bojové lietadlá a v polovici jej vzniku sa u nás lietalo ešte na dvojplošníkoch. Jej palivová náplň sa skladala s 49 hektolitrov etylalkoholu a 39 litrov okysličovadla, ktorým bol kvapalný kyslík. Do spaľovacej komory sa pohonné hmoty vháňali odstredivými čerpadlami, ktorým vysoké otáčky dodávala parná turbína. Spaľovacia komora mala duté steny, v tejto medzere prúdilo palivo. Palivo malo aj funkciu vnútorného chladenia steny komory. Na vnútornej strane štyri rady dýz privádzali palivo a nad nimi cez dýzy štyroch komôr prúdilo okysličovadlo pod tlakom 1,5 Mpa. Vytvárala sa tak homogénna zmes, ktorá po zážihu mala ťah 245 kN pri priemernej spotrebe 125 kg pohonných hmôt za sekundu. Para pre ňu sa vyrábala chemickým rozkladom peroxidu vodíka roztokom manganistanu sodného. Turbína a dve čerpadlá na spoločnom hriadeli tvorili čerpaciu sústavu s hmotnosťou 160 kg a úctyhodným výkonom 476 kW. Celý systém dopravy pohonných hmôt riadili zložité ventily.