Rastislav spočiatku udržiaval s Východofranskou ríšou priateľské vzťahy, ale snažil sa ríšu upevniť budovaním opevnení (hradísk) a snažil sa aj prijať kresťanstvo. V r. 855 odolal útoku Franskej ríše. V r. 861 bojoval Rastislav na území Blatenského kniežatstva s Pribinom. Pribina v boji zahynul.
Rastislav sa snažil prijať kresťanstvo od východorímskych cisárov, čím by sa osamostatnil od Franskej ríše. V r. 862 požiadal byzantského cisára Michala III. o vyslanie vierozvestov, kt. mu vyhovel.
V r. 869 zaútočil Ľudovít Nemec na VM a po dohode so Svätoplukom, kt. bránil časť VM, zajali knieža Rastislava. Ten bol uväznený (oslepený) a zomiera. Napriek tomu sa Svätopluk nestal kniežaťom a bol takisto uväznený. Po vypuknutí povstania na VM mal za úlohu toto povstanie potlačiť. Svätopluk sa však tajne dohodol s Moravanmi a Frankov spoločne porazili. Stal sa kniežaťom a Franskej ríši platil ročný poplatok. Počas jeho vlády sa VM rozšírila o územia Vislanska, Bulharom odobral územie na ľavom brehu rieky Tiszy, obsadil Latinské kniežactvo, Sedmohradské soľné bane, Čechy a územia Lužických Srbov. V 90. rokoch útočia na VM Frankovia už spoločne s maďarskými kmeňmi. Po smrti Svätopluka – 894 sa odtrhli české kmene a Lužickí Srbi. Maďari sa koncom 9. st. natrvalo usadili v Podunajskej nížine. Po Svätoplukovi sa neúspešne pokúšali vládnuť jeho synovia Mojmír II. a Svätopluk II. Koncom storočia ríša zaniká (907).

Príčiny zániku VM
1) nájazdy maďarských kmeňov a útoky Franskej ríše
2) nezhody medzi Svätoplukom II. a Mojmírom II.
3) nejednotnosť VM – postupné odtŕhanie podmanených kmeňov











4.A Staroveké Grécko

Grécko-perzské vojny
Vznikli kvôli mestám na pobreží Malej Ázie, kt. požiadali o pomoc grécke mestá v boji proti Peržanom. Gréci týmto mestám pomohli, čo bola zámienka pre Peržanov.
1. výprava (492 pnl) – viedol ju Perzský kráľ Dáreios I. a skončila neúspechom (stroskotanie lodi pri myse Athos).
2. výprava (490 pnl)– viedol ju Dáreios I., Peržania sa preplavili cez Egejské more a vylodili sa severne od Atén. Ale v bitke pri Maratone Gréci pod vedením Miltiadésa zvíťazili.
3. výprava (480 pnl) – viedol ju Xerxes, Peržania postupovali po súši aj po mori. V bitke pri Termopylách boli Gréci pod vedením Sparťana Leonida porazení. Peržania vyplienili Atény, ale neskôr v bitke pri ostrove Salamína a v r. 479 pri Platajach boli porazení.

Peloponézska vojna
Po grécko-perzských vojnách sa priateľstvo medzi Spartou a Aténami skončilo a pokračuje súperenie mezi peloponézskym spolkom a aténskym námorným spolkom. Napätie, kt. sa zvyšovalo hlavne kvôli obch.