záujmom vyvrcholilo vznikom Peloponézskej vojny (431–404).
Atény mali prevahu na mori, Sparta na súši. Roky vojny boli striedané mierom (Nikiov mier), kt. však nebol dodržiavaný. Atény boli obliehané (vzniká mor, zomiera Perikles – 429), ale žiadna strana nedosiahla rozhodujúce víťazstvo. Rozhodujúca bitka sa odohrala v r. 405 pri Aigospotamoi, kedy Sparťania podporovaní perzským kráľom Atény porazili. Aténčania museli zbúrať hradby a demokracia bola vystriedaná oligarchiou – vláda bohatých. Porazené štáty neboli spokojné so spôsobom vlády a preto sa snažili obnoviť demokraciu. V r. 395 – 371 vzniká tzv. korintská vojna, v kt. bojovali proti Sparte Atény, Téby, Korint a Argos. Sparta bola porazená. Grécke mestské štáty boli však natoľko oslabené, že v ďalšom období nedokázali čeliť útokom z vonku a boli podmanené Macedoniou.

Najvýznamnejšie reformy
Solón (594 – 593) – upravil ústavu tak, že rozdelil obyvateľstvo podľa veľkosti majetku do 4 skupín. Podľa tohto rozdelenia sa určovalo právo zastávať úrady a služba vo vojsku. Solón tiež vykúpil otrokov zo štátnych peňazí a vydal zákon proti otroctvu slobodných občanov.
Kleisténes – v r. 508 rozdelil obyvateľstvo podľa územia do 10 fýl, v každej z týchto fýl boli zastúpené všetky vrstvy obyvateľstva. Všetky úrady boli dosádzané losovaním, iba úrad stratéga bol volený (1 fyla = 1 stratég).
Perikles (443 – 429) – snažil sa, aby sa čo najviac ľudí mohlo zúčatňovať na polit. živote. Zaviedol diéty – náhrada za stratu času. Obdobie jeho vlády sa nazýva Zlatý vek Atén.
Drakón – spísal obyčajové právo.

Kultúra
- vznik filozofie – Táles, Anaximenés, Anaximandros, Pytagoras, Herakleitos, Aristoteles, Platón, Sokrates
- mnohobožstvo – polyteizmus (hl. boh – Zeus)
- Gréci vynikali v staviteľstve – chrámy, divadlá, stĺporadia, športoviská, knižnice
- sochárstvo – holé sochy, muži alebo bohovia
- kalokagatia – grécky ideál tela, duše, krásy
- r. 776 pnl. – prvé olympijské hry (na počesť bohov)
- venovali sa aj maliarstvu – nebolo moc rozvinuté
- písali tragédie – Sofokles, Aischyles, Euripides; komédie – Aristofanes
- dejepis – Herodotos – „otec dejepisu“, Tuchydides, Xenofón
4.B Byzantská misia

Rastislav sa snažil posilniť ríšu a zbaviť sa závislosti na Frankoch a preto požiadal pápeža Mikuláša I. (rímsky pápež) o vyslanie vierozvestov, kt. by ovládali slovanský jazyk. Ale ten mu nevyhovel, pretože pápež nechcel zasahovať do záležitostí tzv. salzburskej cirkevnej provincie. Preto sa Rastislav obrátil v r. 862 na byzantského cisára Michala III., kt. mu vyhovel. V r.