863 prichádzajú Konštantín a Metod.
Konštantín – Cyril (827 – 869) – bol kňazom, filozofom a vedcom, zostavil hlaholiku a urobil preklady niektorých častí Sv. Písma. Prekladal bohoslužobné knihy, napísal Proglas – predhovor k evanjeliáriu.
Metod (asi 815 – 885) – študoval právo v Konštantínopole, za kňaza a biskupa bol vysvätený v Ríme, prekladal knihy, preložil byzantské cirkevné právo – Nomokánon.
Spoločne založili učilište na výchovu kňazov, kde sa okrem iného vyučovala aj hlaholika a liturgia v domácom jazyku. Svoje učenie museli obhajovať v Ríme a počas svoje cesty navštívili aj Pribinovo kniežatstvo.
Metod bol pápežom vysvätený za biskupa a vymenovaný za arcibiskupa pre oblasť Panónie a Moravy. Na VM sa dostal do konfliktu so Svätoplukom a aj biskupom Wichingom. Po Metodovej smrti sa jeho nástupcami stali Gorazd, Kliment, Angelár a Naum. Boli nútení odísť do Čiech, Chorvátska a Dalmácie, kde neskôr vytvorili z hlaholiky cyriliku. Ich učenie sa ďalej šírilo do balkánskych krajín a na Kyjevskú Rus.























5.A Helenistické obdobie

V Macedónii, kt. ležala na severe Grécka, vládne kráľ, kt. pomáha vojenská družina vytvorená z rodovej aristokracie. Základ macedónskeho vojska tvorili slobodní roľníci. Macedónske vojsko bolo organizované falangou – šík vojska posilnený na pravom krídle.
Filip II. (359 – 336) – viedol výbojnú politiku a vybojoval pre Macedóniu prístup k moru (dobyl polostrov Chalkidiki). V r. 338 pnl v bitke pri Chaironei využil oslabenie gréckych štátov a porazil ich zjednotené vojská.
V jeho politike pokračoval Alexander Macedónsky, kt. vytvoril najväčšiu ríšu vtedajšieho sveta. Ovládol Egypt, Malú Áziu, Sýriu, Blízky Východ a jeho ríša siahala až po Indiu. Najväčším súperom Alexandra bola Perzská ríša. Alexander zomrel vo veku 33 rokov pravdepodobne na maláriu v r. 323. Alexander nazanechal priameho nástupcu a preto sa ríša po jeho smrti rozdelila na 3 časti, kt. spravovali jeho velitelia:
1) Grécko – Antigonovci
2) Sýria – Seleukovci
3) Egypt – Ptolemaiovci

Najpriaznivejšia situácia na vývoj samostatného štátu bola v Egypte. Hlavným mestom helenistického Egypta bola Alexandria. Stala sa aj kultúrnym centrom celého východného stredomoria. Ptolemaiovci tu vybudovali rozsiahlu knižnicu, kde sa zhromažďovali diela antických autorov.
Oblasť Sýrie nebola jednotná a častokrát sa musela brániť útokom z Grécka a Egypta. V Macedónii a v Grécku bojovali aj naďalej mestské štáty proti sebe. Novým najvýznamnejším štátom, kt. vznikol v Malej Ázii bolo mesto Pergamon, v kt.