474, kedy boli Etruskovia porazení aj v južnom Taliansku.

Rímska republika
V tomto období získava moc senát, kt. vládne spoločne s 2 konzulmi (najvyšší vojenskí velitelia, správcovia a sudcovia). Prví konzuli: Brutus a Publicola. Neskôr im v súdnych prípadoch pomáhali prétori (mali moc ako konzuli). Nižší úradníci – kvestori – starali sa o finančné záležitosti štátu, a edilovia – starali sa o bezpečnosť a poriadok v Ríme.
Dôležitým úradom bol úrad cenzora, kt. ohodnocoval majetok a zaraďoval do majetkových skupín. V prípade vojny bol menovaný jeden diktátor. Senát mal 300 členov.
Až do skončenia kráľovstva bol Rím malým mestským štátom. S príbuznými latinskými kmeňmi, kt. vytvorili tzv. latinský spolok, bojoval o nadvládu v strednom Taliansku. Po skončení kráľovstva museli bojovať Rimania s Etruskami, kt. definitívne porazili v r. 406 – 396 pnl. Pri ďalšom rozširovaní územia narazili na kmene Samnitov, kt. boli porazení v r. 290 pnl. Na juhu Itálie narazili na Grékov, kt. vodcom bol grécky kráľ Pyrhos. Rimania v r. 275 porazili Pyrha, s najväčším gréckym mestom Tarentom uzavreli mier a ovládli tak celú Itáliu od rieky Pád až na juh. Na oslabených územiach vytvárali vojenské kolónie alebo s nimi uzatvárali spojenecké zmluvy.

Boj patricijov a plebejcov za zrovnoprávnenie
Plebejci nemohli zastávať významné úrady, uzatvárať manželstvá s patricijmi, ale bolo ich viac. Boli nespokojní a pohrozili odchodom z Ríma – secesia. Patricijovia pod nátlakom urobili ústupky. Plebejci získali úrad tribúna ľudu, kt. mal právo veta, boli vytvorené zákony 12 tabúľ (spísané zákony), mohli sa sobášiť, zastávať niektoré úrady (úrad cenzora),.. Tak vzniká splynutím plebejcov a patricijov nová vrstva – nobilita. V dôsledku výbojnej rímskej politiky získal Rím veľa novej pôdy a otrokov. Otroci, kt. robili takmer všetku prácu, zapríčinili rast vrstvy bezzemkov. Vyriešiť problém s bezzemkami sa pokúsili bratia Gracchovci, kt. chceli uskutočniť hosp. reformu (predaj lacného obilia a rozdelenie štátnej pôdy medzi bezzemkov). Tieto reformy neprešli a bratia boli zavraždení.
Významnú vojenskú reformu uskutočnil Gaius Marius, kt. vybudoval žoldniersku armádu.
Na konci 2. st. vzniká občianska vojna medzi dvomi skupinami obyvateľov:
Optimáti – viedol ich Sulla, kt. bol členom bohatej a konzervatívnej aristokracie.
Populári – viedol ich Gaius Marius, opierali sa o ľudové vrstvy, chceli uskutočniť reformy v spoločnosti.
Gaius Marius vydal proti svojim nepriateľom tzv. proskripcie – zákony, podľa kt. mohol každý beztrestne zabiť sullovcov a zabrať ich majetok.