Z občianskej vojny vyšli víťazne optimáti a Sulla sa vyhlásil za diktátora. Po smrti Sullu bola obnovená republika, ale už v r. 60 pnl uzatvorili traja politici Caesar – Galia, Crassus – východ, Pompeius – Hispánia dohodu (1. triumvirát), podľa kt. si rozdelili vplyv v Rímskej ríši. Zatiaľ čo Caesar dosiahol úspechy v Galii, Pompeius získal v Ríme senát na svoju stranu. Caesar predvídal nebezpečenstvo a so svojim vojskom postupoval na Rím. Pompeius ušiel, bol porazený v Hispánii a v Egypte bol zavraždený. Caesar vládol v Ríme ako diktátor, uskutočnil reformy (reforma kalendára), rozširoval územia, ale nakoniec bol zavraždený 15. 3. 44 pnl stúpencami republiky (napr. Grutus) – tento deň sa označuje ako marcové ídy.
Po smrti Caesara jeho stúpenci vytvorili 2. triumvirát v r. 43 pnl: Antonius – východ, Octavius – Rím, Lepidus – Afrika. Nezhody medzi Octaviom a Antoniom vyústili do vojny medzi Egyptom a Rímom, v kt. Rimania zvíťazili a z Egypta sa stala nová provincia.
V r. 27 pnl senát udelil Octaviovi titul Augustus (vznešený) a rôzne iné úrady a privilégiá. Stal sa prvým cisárom. ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
latifundium- veľkostatok, rozsiahla plocha poľnohosp. pôdy

Púnske vojny (264 –146 pnl)

1. púnska vojna (264 – 241) – vznikla kvôli sporom medzi Kartágom a Rímom o Sicíliu (mesto Messana). Po bojoch v r. 241 definitívne zvíťazili.
2. púnska vojna (218 – 202) – zámienkou na vznik 2. púnskej vojny bolo obliehanie hispánskeho mesta Saguntum. Hannibal toto mesto obliehal a s druhou, väčšou časťou vojska prešiel cez Hispániu, Galiu a Alpy do Talianska. V r. 217 sa uskutočnila bitka pri Trasimenskom jazere a v r. 216 bitka pri Kannách. V r. 212 ohrozoval Hannibal Rím a odtiaľ pochádza výrok „Hannibal ad portas.“ (Hannibal pred bránami), ale nedosiahol už výraznejší úspech. (V r. 211 bol v Sirakúzach zabitý rímskym vojskom Archimedes). Záverečná bitka sa odohrala pri Zame v r. 202, v kt. Rimania úplne porazili Kartágo.
3. púnska vojna (149 – 146 pnl) – Rimania hľadali zámienku ako zničiť Kartágo. Ich spojenec, numidský kráľ Massinisa, vyprovokoval pohraničné zrážky s Kartágom. Kartágo sa bránilo a to nesmelo bez súhlasu Ríma a preto im vypovedali Rimania vojnu. Celé Kartágo dobyli.

Spartakovo povstanie
V r. 73 – 71 pnl prebehlo najväčšie povstanie otrokov v Taliansku. Boli to gladiátori vedení Spartakom. Otroci spočiatku dosiahli vojenské úspechy, chceli prejsť na sever Itálie, prekročiť Alpy a vrátiť sa domov.