Chýbajúcich otrokov začínajú nahrádzať kolóni (slobodní roľníci) – prenajímali si od bohatých pôdu a každoročne splácali úver. Ak neboli schopní úver splácať, zadlžovali sa a stávali sa otrokmi.
V období približne okolo r. 284 bol štát v kríze a v jednotlivých častiach ríše si légie vyhlasovali vlastných cisárov a samostane bránili svoje územia.

Neskoré cisárstvo – Dominát (284 – 476)
V r. 284 vojsko na východe vyhlásilo za cisára Diocletiana. Ten si postupne upevnil moc a bol uznaný za jediného cisára. Začal používať titul Dominus et Deus (Pán a Boh). Diocletianus uskutočnil niekoľko reforiem, hlavne územných. Ríša bola rozdelená na prefektúry, diecézy, provincie, v kt. vládli úradníci menovaní cisárom. Vojenskú správu oddelil od civilnej. Diocletianus rozumne rozmiestnil légie do stálych táborov na najdôležitejšie miesta v ríši, aby tak zabránil pokusom o uzurpáciu moci. Počas svojej vlády si vybral spoluvládcu a každý z nich si zvolil ešte svojho spoluvládcu. Všetci vládli spoločne na svojich územiach. Tento systém vlády sa nazýva tetrarchia (vlády 4 cisárov). Uskutočnil aj hosp. reformy (zavedenie nových peňazí – zlaté mince solidy, pevné ceny).

V r. 306 začína vládnuť Konštantín Veľký, kt. odstránil tetrarchiu, a aj pomocou nového náboženstva – kresťanstva upevnil ríšu (v r. 313 vydal milánsky edikt – zrovnoprávnenie kresťanstva s ostatnými náboženstvami). Konštantín sa snažil presúvať správu krajiny ďalej na východ a aj preto v r. 330 vybudoval Konštantínopol, 2. hlavné mesto. Zriadil samostatné kresťanské obce, kt. riadili biskupi.
V r. 395 vrcholia útoky barbarských kmeňov na severe a východe ríše a preto sa cisár Theodosius rozhodol zlepšiť obranyschopnosť a správu krajiny jej rozdelením na 2 časti: západnú- Honorius a východnú- Arcadius. Od r. 402 sa hl. mestom ZR stala Ravena, používala sa latinčina. Hl. mestom VR bol Konštantínopol, používala sa gréčtina.

Západorímska ríša – bola rozdelením oslabená viac a stávala sa častým terčom nájazdov barbarských kmeňov. V r. 405 do Itálie vtrhli Ostrogóti, rímsky veliteľ Stilicho ich síce porazil, ale musel oslabiť severnú hranicu. Germánske kmene tak mohli následne vniknúť do Galie, Hispánie a Afriky. V r .410 Vizigóti pod vedením Alaricha vyplienili Rím. V r. 419 si Góti založili na území Galie kráľovstvo. V r. 429 prenikli kmene Vandalov do Afriky, kde založili vandalské kráľovstvo. V r. 455 prenikli cez Sicíliu do Ríma a vyplienili ho.
Západorímski cisári neboli schopní účinne brániť svoju ríšu pred Germánmi a preto čoraz častejšie dochádza k ich spojenectvám. V r.