451 v bitke na Katalaunských poliach. Onedlho zomiera vodca Hunov Atila (prezývaný Bič boží) a jeho ríša sa rozpadá. V bojoch s Hunmi pomáhali Rimanom hlavne Vizigóti, Frankovia a Burgundi. Sťahovanie národov zapríčinilo aj sťahovanie Slovanov (koniec 4. – 6. st.). V dôsledku veľkého sťahovania si vytlačené kmene zakladajú tzv. barbarské kráľovstvá:
ü Ostrogóti – Apeninský polostrov
ü Frankovia – Francúzsko (Galia)
ü Vizigóti – Španielsko (Hispánia)
ü Vandali – severná Afrika, oblasť Kartága

Franská ríša
Frankovia pôvodne sídlili na území dnešného Belgicka a Holandska. V období sťahovania národov vytlačili Vizigótov z Galie a začali si budovať vlastný štát. Začiatok Franskej ríše je spojený s menom Chlodovika I. (481 – 511) z dynastie Merovejovov, kt. zjednotil franské kmene a vytvoril silnú ríšu. Ovládol územie až po Pyreneje na juhozápade.
Správa ríše bola podobná rímskej. Bola rozdelená na menšie územné jednotky tzv. grófstva na čele s barónmi. Existovali aj staré germánske kmeňové kniežatstvá na čele s vojvodami. Vo franskej spoločnosti existovali 2 skupiny aristokracie: vojenská a provinčná. Z vojenskej aristokracie sa vytvárali postupne rytieri, kt. začali dostávať za služby pôdu – léno, feudum. V neskoršom období získavajú významné postavenie v ríši majordómovia (správcovia palácov – kráľovského majetku). Každá časť ríše mala svojho majordóma. Tento úrad sa stal v 7. st. dedičným a majordómovia získavajú najväčšiu moc v krajine. Najznámejší z majordómov Pipin II. zjednotil všetkýcch Frankov a dobyl územia pre pápeža. Tým si získal jeho priazeň. Ďalší významný majordómus Karol Martel vládol samostatne a kráľ sa mu vo všetkom podriaďoval. V r. 732 v bitke pri Poitiers porazil Arabov (Maurov) prenikajúcich do Európy. Syn Karola Martela Pipin Krátky požiadal pápeža o udelenie kráľovského titulu, ale ten nechcel narušiť starý poriadok. Preto prinútil posledného kráľa Childericha III. vstúpiť do kláštora a dal sa vyhlásiť za kráľa – začína dynastia Karolovcov. Vzťah medzi pápežom a Franskou ríšou sa naďalej upevňoval, vďaka čomu sa pápež dokázal ubrániť aj nájazdom Longobardov. V r. 768 vládne najvýznamnejší franský kráľ Karol Veľký. V r. 800 bol korunovaný za cisára. Karol Veľký rozšíril územie, napr. rozvrátil Avarský kaganát. Karol uskutočnil aj reformu správy a v okrajových oblastiach ríše vytvoril tzv. marky, v kt. vládli markgrófovia.
Podporoval kultúru, vzdelanie, kresťanstvo a toto obdobie sa nazýva karolínska renesancia. Vzniká písmo latinka, kt. sa používa dodnes.