Po jeho smrti ríša upadá a v r. 843 verdunskou zmluvou rozdeľuje Ľudovít Pobožný ríšu na tri časti:
Ř Západofranská – Karol Holý
Ř Východofranská – Ľudovít Nemec
Ř Stredná ríša – Lotar I.
8.B Vznik a rozvoj stredovekých miest na Slovensku

V 14. a 15. st. za vlády Anjouovcov a Žigmunda Luxemburského sa ďalej rozvíjali mestá, kt. získali privilégiá už v predchádzajúcom období, predovšetkým Bratislava, Trnava, Košice, Prešov, Bardejov, spišské, banské mestá. Medzi ďalšie významné banské mestá začínajú patriť napr. Nová Baňa, Pukanec, Ľubietová a na východe Gelnica a Smolník. Ako strediská obchodu a remesiel sa rozvíjajú Trenčín a Skalica. V priebehu 14. st. získali charakter mesta aj menej významné lokality napr. Prievidza, Kysucké Nové Mesto, Bytča, Hybe.. V 14. – 15. st. si takmer všetky väčšie mestá dobudovali hradby. Menšie boli opevnené priekopami a palisádami. Väčšie mestá získali niektoré významné práva – právo trhu (výročného, týždňového, každodenného), právo skladu (kupci, kt. precházali cez mesto, museli v meste tovar ponúkať), míľové právo (Žilina, Gelnica) – v okolí 1 míle sa nemohli usádzať cudzí obchodníci a remeselníci...
V mestách sa vytvorili 3 vrstvy obyvateľstva:
1) patriciát – tvorili kupci, banskí podnikatelia alebo najbohatší remeselníci
2) stredná mestská vrstva – väčšina remeselníkov
3) mestská chudoba – tovariši, učni, sluhovia, nádenníci, ...

Plnoprávnimi mešťanmi boli iba obyv., kt. v meste vlastnili dom. Remeselníci sa združovali do cechov (u nás v 2. pol. 14. st., v západnej Európe 12., 13. st.). Tam, kde bolo menej remeselníkov jednej profesie, vznikali tzv. združené cechy. V 15. st. sa prehĺbila špeializácia remesiel, napr. plátenníctvo, barchetárstvo – výroba látky z ľane a bavlny. Sociálna a národnostná štruktúra
V 14. st. bolo na Slovensku asi 3 000 dedín a ich počet sa zvyšoval prirodzeným prírastkom a príchodom nových osdníkov. Tí prichádzajú predovšetkým z Nemecka (nemecká kolonizácia). Nemeckí osadníci zakladali nové osady na tzv. nemeckom alebo emfyteutickom práve – začína v 13. – 14. st., bol tam dedičný richtár (šoltis, fojt), dočasne oslobodený od daní, mali právo na slobodný mlyn, krčmu, pivovar; feudálnu rentu platili v peniazoch. Od pol. 14. st. prichádza na Svk, hlavne z východu, valašské obyvateľstvo (Poliaci, Ukrajinci, balkánske národy). Valasi mali voľnejšie právne postavenie a neboli zaťažovaní vysokými poddanskými dávkami a povinnosťami. Neskôr sa rozšírili na severné a stredné Svk. Obsadzovali hlavne pôdu, kt.