sa nedala poľnohosp. využiť – lúky, pasienky, na kt. chovali ovce a dobytok. V súvislosti s nimi hovoríme o tzv. valašskom práve. Za vlády Mateja Korvína rastie počet obyv. na Svk a zač. 16. st. ich bolo asi 500 – 550 000. Okrem štátnych daní, kt. sa stále zvyšovali, odvádzali poddaní cirkevný desiatok, zemepánsky deviatok a ďalšie rôzne poplatky a služby, napr. novoročný dar. Národnostné zloženie sa príliš nezmenilo a klesol iba počet nemekého obyv. v pol. 15. st. (zo strachu pred husitmi).

Baníctvo a hutníctvo
V dôsledku menových a banských reforiem Karola Róberta sa vytvorili výhodné podmienky na slobodné podnikanie mešťanov a šľachty. V 14. st. sa prechádza na hlbinnú ťažbu. Budovali sa tzv. dedičné štôlne. V 14. st. sa v Uhorsku ťažilo približne 2,5 tony zlata ročne, väčšina v Kremnici, asi 10 ton striebra, hlavne v Banskej Štiavnici. Ďalší kov, kt. sa ťažil vo veľkom množstve, bola meď – Banská bystrica, Ľubietová, Spišská Nová Ves. Rozvíjala sa aj železiarska výroba, hlavne v Gemeri a na Spiši. Meď a železo boli významným exportným tovarom. Baníci tvorili zvláštnu kategóriu obyv., pretože boli osobne slobodní. Vysoko kvalifikovanou vrstvou boli minciari. V slovenských baniach investovali aj Taliani, Nemci a Poliaci. Od pol. 15. st. v banskom podnikaní vynikla rodina Turzovcov. V spolupráci s nemeckou rodinou Fuggerovcov vytvorili turzovsko-fuggerovskú spoločnosť, kt. ovládala predovšetkým medzinárodný obchod s meďou.



















































9.A Cirkev v dejinách stredoveku

Vo vývoji kresťanstva mala veľký význam inštitúcia pápežstva. V časoch Rímskej ríše mal najvýznamnejšie postavenie biskup, kt. bol priamym nástupcom apoštola sv. Petra. Územie, kt. spravoval, sa nazývalo patriarchát. Podobné patriarcháty existovali aj na východe ríše, napr. v Alexandrii, Jeruzaleme. Po rozpade Západorímskej ríše stúpol význam rímskeho biskupa (jediný na západe). Východní biskupi nechceli uznať nadradenosť rímskeho, a preto vznikajú neustále spory medzi západorímskou a východorímskou cirkvou. Na čele východorímskej cirkvi bol cisár (cézaropapizmus) a v západorímskej bol pápež.
Prvým veľkým pápežom bol Lev I. (440 – 461), kt. upevnil pápežstvo tak, že prežilo zánik Západorímskej ríše. Ďalším významným pápežom bol Gregor I. Veľký, kt. výrazne upevnil autoritu pápežstva. Reálna sila pápežstva však nebola v rannom stredoveku veľká.
V 8. st.