ohrozovali územie pápeža Longobardi, a preto vtedajší pápež Štefan III. požiadal franského panovníka Pipina III. Krátkeho o pomoc – r. 754. Po druhej franskej výprave boli Longobardi porazení a Pipin podľa uzatvorenej zmluvy daroval pápežovi mesto Ravena, rímske vojvodstvo a ďalšie mestá. Tak v r. 756 vzniká samostatný cirkevný štát.
Dôležitým medzníkom v dejinách kresťanstva bol r. 1054, kedy hovoríme o tzv. východnej schizme. Nastáva definitívne oddelenie západnej a východnej cirkvi. Počas celého stredoveku sa striedali obdobia sporov medzi svetskou a cirkevnou mocou. Prvým sporom bol tzv. boj o investitúru – ide o spor pápeža a európskych panovníkov o dosadzovanie biskupov. Podľa starých zvykov nemecký kráľ dosadzoval biskupov vo svojom kráľovstve sám. V 11. st. však prívrženci tzv. clunyjskej reformy začali presadzovať moc pápeža pri udeľovaní všetkých cirkevných úradov. V r. 1073 sa stal pápežom Gregor VII., kt. bol vychovávaný v clunyjskom kláštore a bol zástancom teórie o nadradenosti pápeža všetkým kresťanom a teda aj kráľom a cisárom – spor so svetskou mocou. Boj o investitúru skončil v r. 1122 tzv. wormským konkordátom – išlo o kompromis, ale v podstate znamenal posilnenie pápežskej moci. Voľba biskupov bola rozdelená na svetskú a cirkevnú časť. Stala sa výlučne cirkevnou záležitosťou, ale prebiehala za prítomnosti kráľa. Kráľ potom odovzdával biskupovi žezlo ako znak jeho svetskej moci. Až potom udeľovali zástupcovia pápeža biskupovi prsteň a berlu ako znaky duchovnej moci.
Ďalším významným obdobím pre kresťanstvo boli križiacke výpravy. Križiacke výpravy vyhlásil pápež Urban II. v r. 1095 na cirkevných konciloch v Piacenze a v Clermonte. Všetci kresťania boli vyzvaní, aby sa podieľali na oslobodení Božieho hrobu.
1. výprava (1096 – 1099) – bola najúspešnejšia, skončila dobytím Jeruzalema v r. 1099 a vznikom Jeruzalemského kráľovstva (až do r. 1177), na kt. boli zriadené 3 kniežatstvá – Tripoliské, Edesské, Antiochijské.
2. výprava (1147 – 1149) – vznikla kvôli porážke Edesského kniežatstva, ale skončila fiaskom – prepadák.
3. výprava (1189 – 1192) – „výprava korunovaných hláv“, viedol ju cisár Fridrich I. Barbarossa, Richard I. Levie srdce, Filip II. August. Táto výprava skončila dohodou o navštevovaní Jeruzalema.
4. výprava (1202 – 1204) – križiaci chceli dobyť Egypt, kt. bol kľúčom k Palestíne, ale výprava nakoniec skončila dobytím Konštantínopola.
Výprava detí (1212) – bola neoficiálna, pretože pápež ani cirkev ju nepodporovali.