V Európe sa rozšíril názor, že sväté miesta môžu dobyť iba nevinné deti. Skončila predajom detí do otroctva.
5. výprava (1217 – 1221) – križiaci chceli dobyť Egypt, ale obsadili iba prístav Damietta.
6. výprava (1248 – 1254) – organizoval ju francúzsky kráľ Ľudovít IX. Svätý, skončila neúspechom, križiaci stratili Damiettu.
7. výprava (1270 – 1291) – organizoval ju Ľudovít IX., skončila neúspechom, kráľ na nej zahynul a zvyšky jeho armády zasiahla epidémia – mor. Križiacke výpravy definitívne skončili v r. 1291, kedy kresťania stratili aj posledné miesta v svätej zemi. Poslední ochrancovia sa uchýlili na Cypre (johaniti). Križiacke výpravy svoj cieľ nedosiahli, ale znamenali pokrok v oblasti hosp., kultúry, vedy a životného štýlu. Najväčší zisk z výprav mali benátski a janovskí kupci.

Reformácia
V 15. a 16. st. bolo Nemecko rozdrobené a vplyv cirkvi bol veľmi silný. Okrem politického vplyvu mala cirkev aj veľké pozemkové majetky. Najväčší odpor vyvolalo zavádzanie cirkevných daní (cirkevný desiatok). Formuje sa proticirkevná opozícia, kt. dosiahla úspech až potom, keď kritika cirkvi začína z jej vnútra. Jedným z prvých kňazov, kt. cirkev kritizovali, bol Martin Luther (kňaz, učiteľ). 31. 10. 1517 pribil na bránu Wittenbergského chrámu 95 téz, kt. boli namierené predovšetkým proti zneužívaniu odpustkov. Luther tvrdil, že človek si spasenie nemôže kúpiť, a že spasiť ho môže iba viera v Boha. Tiež odmietol ovládanie človeka cirkvou a odmietol nároky cirkvi na svetskú politickú moc. Požadoval nemecký jazyk pri bohoslužbách, zjednodušenie obradov, zrušenie pozemkového vlastníctva cirkvi, podriadenosť kňazov civilnému súdu atď. Vytvoril aj rozsiahle lit. dielo: Traktát o mníšskych sľuboch, O kresťanskej šľachte národa nemeckého a náprave kresťanského stavu (tu zrhnul všetky myšlienky z 95 téz a zo svojich vystúpení). Luther svojim učením získal podporu u veľkej časti šľahty, ale mal aj odporcov napr. cisár Karol V. Luther na žiadosť cisára odmietol odvolať svoje učenie a bol prekliaty a exkomunikovaný (r. 1521). Potom sa venoval prekladom (preložil Bibliu). Jeho myšlienok sa chytili aj roľníci a mestská chudoba, čoho výsledkom bola tzv. sedliacka vojna – 1524 – 1525. Vzbúrenci útočili na majetky šľachty a cirkvi pod vedením Tomáša Münzera. Nakoniec však boli porazení.
K ďalším reformátorom tohto obdobia môžeme zaradiť Zwingliho, kt. pôsobil v Ženeve a Kalvína. V Nemecku sa väčšina šľachty pridala k novému vierovyznaniu – lutheránstvo, vo Švajčiarsku vznikol v r. 1541 kalvinizmus. V r.