1555 bol uzatvorený augsburský náboženský mier, kt. v podstate zrovnoprávnil evanjelickú a katolícku cirkev. Platila zásada: „Koho panstvo, toho náboženstvo.“

Odluka anglikánskej cirkvi – v r. 1534, po roztržke s pápežom Pavlom III. sa kráľ Henrich VIII. vyhlásil supremačným aktom za hlavu anglikánskej cirkvi (kráľ sa stal najvyšším cirkevným predstaviteľom v Anglicku a v duchovnýh veciach mal takú istú moc ako pápež). Henrich VIII. zrušil styky s Rímom a zakázal odvádzať poplatky pápežskej kúrii. Zrušil cirkevné privilégiá a osvojil si právo menovať biskupov.
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Západná schizma – predstavuje rozpor medzi pápežom na jednej strane a Anglickom, Francúzskom a Nemeckom na druhej strane a tiež pôsobenie viacerých pápežov naraz. V r. 1302 pápež Bonifác VIII. vydal bulu, v kt. požadoval absolútnu nadradenosť duchovnej moci. V pápežských bulách sa zakázalo platiť dane svetským panovníkom a to bola hl. príčina nespokojnosti. Z tohto dôvodu francúzsky kráľ Filip IV. donútil pápeža, aby sa presídlil z Ríma do Avignonu. Toto avignonské zajatie pápežov (1309 – 1377) sa skončilo návratom pápeža Gregora XI. do Ríma. Po jeho smrti v r. 1378 bol v Ríme zvolený pápež Urban VI. a v Avignone pápež Klement VII. => vláda 2 pápežov. Túto situáciu mal vyriešiť cirkevný snem v Pise v r. 1409, kde boli rímsky a avignonský pápež zosadení a menovaný bol pápež Alexander V. Zosadení pápeži to neprijali a vzniká trojpápežstvo. Západná schizma bola ukončená na koncile v Kostnici v r. 1414 – 1418, kde boli zosadení všetci traja pápeži a bol zvolený pápež Martin V., kt. sídlil v Ríme.


9.B Vláda Anjouovcov

Nástupcom Karola Róberta bol Ľudovít I. Veľký (1342 – 1382) – v r. 1381 udelil Žiline mestské privilégiá. Za uhorského kráľa bol korunovaný ako 16 – ročný a spočiatku mu pomáhala vládnuť jeho matka kráľovná Alžbeta. Po otcovi zdedil skonsolidovanú ríšu, čo mu uľahčilo jeho vládu. V r. 1351 vydal dekrét, kt. potvrdil Zlatú bulu Ondreja II. Dekrét navyše zrovnoprávnil (formálne) zemanov s vysokou šľachtou. Šľachta nemohla predávať ani odkazovať svoje majetky cirkvi ani iným osobám bez súhlasu kráľa. V prípade vymretia rodu pripadol majetok kráľovi. Poddaní sa mohli slobodne sťahovať (po zaplatení dávok zemepánom). Poddaní a mešťania nekráľovských miest okrem ohradených platili zemepánovi deviatok.