Menej významné kláštory a cirkevné inštitúcie nemohli vydávať vierohodné odpisy listín.
Za vlády Ľudovíta dosiahlo uhorské kráľovstvo najväčší územný rozmach a v r. 1370 sa Ľudovít stal aj poľským kráľom (po smrti Kazimíra Veľkého) – vznikla uhorsko-poľská únia. Ľudovít zomiera v r. 1382 na príznaky malomocenstva.
Nezanechal žiadneho mužského potomka a preto sa kráľovnou stala jeho prostredná dcéra Mária. Najmladšia dcéra Hedviga sa stala poľskou kráľovnou a vydala sa za Vladislava Jagelovského (litovské knieža), čím vzniká poľsko-litovská únia. Mária začala vládnuť ako 12 – ročná s pomocou kráľovnej Alžbety. Šľachta bola nespokojná a snažila sa ponúknuť trón Žigmundovi Lexemburskému a Karolovi Malému.
V r. 1385 Žigmund vtrhol do Uhorska a vynútil si sobáš s Máriou. V tom istom roku Karol Malý bol korunovaný v stoličnom Belehrade za kráľa. V r. 1385 stúpenci Márie zranili a zajali Karola Malého, kt. následne zomrel. Podobne Alžbeta a Mária boli zajaté stúpencami Karola a Alžbeta bola zavraždená. V r. 1387 sa uhorská šľachta priklonila k Žigmundovi, kt. bol korunovaný za uhorského kráľa.

























10.A Husitské revolučné hnutie

Príčiny:
Ř prechod od naturálneho hosp. k peňažnému => prehlbovanie sociálnej diferenciácie vo všetkých vrstvách spoločnosti
Ř veľké pozemkové bohatstvo cirkvy a nespokojnosť s cirkvou (cirkev bola kritizovaná kazateľmi a univerzitnými majstrami a jej autorita bola oslabená)

Ján Hus (1369 v Husinci) – najodvážnejší kritik cirkvy a spoločnosti, čerpal z myšlienok anglického reformátora Johna Viklefa. Kritizoval cirkev, predávanie odpustkov, neporiadok v cirkvi, hriešny život duchovenstva, pozemkové vlastníctvo cirkvy .. Bol rektorom pražskej univerzity a na jeho podnet vydáva kráľ Václav IV. v r. 1409 Kutnohorský dekrét, kt. priznal 3 hlasy Čechom proti jednému hlasu cudzincov v rozhodovaní na univerzite => univerzita sa počeštila a Hus sa stal novým rektorom.
Neskôr sa Hus dostáva do konfliktu s aribiskupom hlavne kvôli odpustkom. Pápež dal Husa do kliatby a ten odchádza na vidiek, kde sa venuje kazateľskej činnosti. V r. 1412 vyhlásil pápež nad Prahou interdikt – zákaz vykonávania bohoslužieb. V r. 1414 sa v Kostnici konal koncil (cirkevný snem). Hus veril, že koncil mu dá za pravdu, a že pred osobným postihom ho zachráni aj ochranný list – glejt. Koncil však jeho učenie vyhlásil za kacírske a kedže Hus ho nechcel odvolať bol 6. 7. 1415 upálený.

1. fáza husitského hnutia (1419 – 1421)

V r. 1415 vznikol zväz husitskej šľachty.