K myšlienkam Jána Husa sa prihlásil široký front prívržencov kalicha (mestská a vidiecka chudoba a časť šľachty). Ľud začal prepadávať kláštory, kostoly a domy hlavne nemeckého patriciátu. Konali sa púte na hory, kt. sa stali základňou sedliacko-plebejského hnutia.
V r. 1419 pražská chudoba pod vedením Jána Želivského zaútočila na radnicu, prítomných hradných pánov vyhodili z okien a pobili ich – 1. pražská defenestrácia.
V nasledujúcom období zomiera aj český kráľ Václav IV. a český trón sa snaží získať Žigmund Luxemburský. Nespokojní ľudia na čele s Jánom Žiškom z Trocnova v marci 1420 založili na juh od Prahy mesto Tábor ako hl. mesto husitov (utvára sa rovnostárska pospolitosť bratov a sestier) – mali zaniknúť všetky dane a poplatky a všetko malo byť spoločné. V júni 1420 – 1. križiacka výprava proti Čechám vedená Ž. Luxemburským – porazená na Vítkove. Husitské hnutie bolo tvorené radikálnou stranou chudoby (roľníci, vidiecka chudoba) a meštianskou opozíciou (meštianstvo a drobná šľachta). Zhodli sa na 4 pražských artikulách:
1. Hlásať slovo Božie slobodne
2. Príjmanie pod obidvoma spôsobmi (hostie a vína)
3. Odstrániť svetské panovanie cirkvi
4. Trestať ťažké hriechy svetskou mocou

Neskôr nastali nepokoje medzi husitmi. V r. 1421 Ján Žiška potlačil tábor radikálov a prevahu získala meštianska opozícia.





2. fáza husitského hnutia (1421 – 1437)

V r. 1421 sa konal Čáslavský snem, na kt. bol Ž. Luxemburský (1420 – 1421) zosadený z českého trónu, bola ustanovená dočasná vláda (5 pánov, 7 zemanov, 8 zástupcov husitských miest). V r. 1422 – 2. križiacka výprava – bitka pri Kutnej hore – porazená J. Žiškom. V tom istom roku bol popravený Ján Želivský a 9 jeho poprednýh stúpencov a Ján Žiška odchádza z meštianskej opozície a zakladá nový zväz nižšej šľachty a miest východných Čiech. V júni 1424 – bitka pri Malešove, v kt. Žiška porazil vojská tzv. panskej jednoty (Pražania, katolícka šľachta). Žiška zomrel v októbri 1424 pri obliehaní hradu Přibislav.
Po Žiškovej smrti sa do popredia dostáva Prokop Holý. Vojská vedené Holým porazili ďalšie križiacke výpravy:
Ř 1426 – bitka pri Ústí nad Labem
Ř 1427 – bitka pri Tachove
Ř 1431 – bitka pri Domažliciach

Bazilejské rokovania – od r. 1431, na kt. sa husiti nevedeli dohodnúť a umiernená časť husitov prijala iba príjmanie pod obojím spôsobom. Radikálna strana na čele s Holým žiadala uznanie celých artikul. 30. 5. 1434 bojovali v bitke pri Lipanoch proti sebe husiti proti husitom – radikálni husiti boli porazení.