Zvyšky husitov sa bránili na hrade Sion – viedol ich Ján Roháč z Dubé.
Po úplnej porážke husitov boli v r. 1436 prijaté bazilejské kompaktáta (príjmanie pod obidvoma spôsobmi). Tiež bol Ž. Luxemburský zvolený za českého panovníka (sľúbil, že vráti šľachte majetky). V r. 1437 Žigmund zomiera.

Husitské hnutie bolo najväčšie proticirkevné a protifeudálne hnutie v stredoveku. Došlo k sekularizácii cirkevného majetku a bola obmedzená svetská moc cirkvi. Mešťania a šľachta zaznamenali hospodársky vzostup. 10.B Rekatolizácia

Po Augsburskom mieri v r.1555 náboženské nepokoje pokračujú, čoho prikladom bolo Francúzsko v r.1562 – 1598. Protestanti nazývaní hugenoti bojovali proti katolíkom za zrovnoprávnenie, čoho výsledkom bola anarchia v krajine. 23. – 24. 8. 1572 boli pri príležitosti svadby Henricha Navarského s princeznou Margitou zavraždené veľké množstvo hugenotov (v Paríži aj iných mestách) – bartolomejská noc.
Henrich IV. neskôr prestúpil na katolícku vieru, stal sa kráľom a v r. 1598 vydal nantský tolerančný patent – priznáva náboženskú slobodu hugenotom s výnimkou Paríža a niekoľkých biskupských miest.
Náboženské nepokoje pokračovali aj v 17. st., čoho dôkazom je 30 – ročná vojna (1618 – 1648). Prvým konfliktom tejto vojny bola bitka na Bielej hore v r. 1620, v kt. cisár Ferdinand II. porazil české protestanské stavy. Vo vojne bojovali proti sebe katolícka liga – Španielsko a habsburská monarchia a protestantská únia – nemecké kniežatstvá, Dánsko, Švédsko, Francúzsko. Vojna skončila v r. 1648 Vestfálskym mierom. Žiadna zo strán nedosiahla rozhodujúce víťazstvo, ale najväčší zisk z vojny mali Francúzsko a Švédsko. Nemecké kniežatstvá si zachovali nezávislosť.

Na našom území sa protireformácia prejavila predovšetkým v 17. a 18. st. Úlohu zreformovať katolícku cirkev a obnoviť cirkevnú jednotu si vytýčil už v r. 1545 – 1564 Tridentský koncil. Na čele protireformného hnutia u nás boli cirkevní predstavitelia, napr. Mikuláš Oláh, Peter Pázmaň, jezuiti. Rekatolizácia sa naplno rozbehla až za vlády Rudolfa II. (zač. 17. st.) a vrchol dosiahla za vlády Leopolda I. (koniec 17. st.). Dôležitú úlohu v rekatolizácii zohrali jezuiti, kt. panovníci obdarovali majetkami, čo využívali na vydržiavanie škôl.
Spôsoby rekatolizácie boli spočiatku mierne. Šírila sa prostredníctvom školstva, literatúry a tiež presviedčaním. Postupne však začínajú odoberať kostoly násilne, čo spôsobilo vzbury a náb. nepokoje. Arcibiskup Pázmaň sa vo svojom úsilí sústredil na obrátenie evanjelickej a kalvínskej šľachty.