aj vďaka víťazstvu v 100 – ročnej vojne sa začína Fr. upevňovať. Ľudovít XI. (1461 – 1483) si podrobil odtrhnuté časti Fr. a vytvoril jednotný štát s ústrednou kráľovskou mocou. Vytvára sa jednotný jazyk, stále žoldnierske vojsko a pravidelné dane na udržiavanie vojska.
V r. 1515 – 1547 vládne František I. (prezývaný „knieža renesancie“), kt. podporoval umenie a kultúru (napr. pozval Leonarda da Vinciho) a vedie výbojné vojny, predovšetkým v Taliansku. Za jeho vlády sa formuje hnutie hugenotov. Hugenoti boli potlačení za vlády Karola IX., kt. nastúpil ako 10 – ročný na trón a do jeho plnoletosti za neho vládla matka Katarína Medicinovská.

Anglicko
V 5. až 7. st. väčšiu časť Britských ostrovov ovládli germánske kmene Sasov, Anglov a Jutov. Na prelome 6. a 7. st. tu vzinklo 7 včasnostredovekých štátov: Kent, Wessex, Sussex, Essex, Východné Anglicko, Mercia a Northumbria.
V r. 1066 v bitke pri Hastingse porazil Viliam Dobyvateľ (1066 – 1087) angl. kráľa Harolda II. (posledný anglosaský kráľ) a získal angl. trón. Viliam bol lénnikom fr. kráľa a preto, keď porazil angl. kráľa, fr. kráľ si robil nárok na angl. trón. Anglosaským feudálom odobral pôdu a rozdelil ju normanským a fr. feudálom. Feudálov ovládal a dozeral, aby pravidelne vykonávali vojenskú službu. Zakázal im bojovať medzi sebou.
V r. 1154 nastupuje na trón Henrich II. Plantengenet (1154 – 1189), prvý panovník normansko-anjouovskej vetvy. Urobil viaceré reformy, kt. mali upevniť kráľovskú moc, budoval silnú armádu, kt. sa skladala aj z cudzincov (angl. lukostrelci).
Po jeho smrti nastupuje jeho syn Richard I. Levie Srdce (1189 – 1199), kt. sa o štátne záležitosti takmer nestaral. Väčšinu času strávil na križiackych výpravách s Francúzmi.
Po ňom nastupuje jeho brat Ján Bezzemok (1199 – 1216) – vedie neúspešné boje s Francúzmi (fr. kráľom Filip II. August). Dostáva sa do sporu s pápežom, pretože skonfiškoval cirkevné majetky, zavádza nové dane a rozdáva majetky hlavne cudzincom. Pre jeho vydieranie a zahr. politiku mu odopreli poslušnosť baróni, rytieri aj mestá a prestali platiť dane. Ján Bezzemok bol nútený vyjednávať, čoho výsledkom bola v r. 1215 Magna charta libertatum – Veľká listina slobôd. V nej sa panovník zaviazal, že nebude žiadať od barónov a rytierov väčšie poplatky, ako boli stanovené, mestá dostanú samosprávu, neuväzní barónov a rytierov bez súdu, v prípade porušenia listiny majú baróni a rytieri právo na odpor.
Rok 1265 sa považuje za začiatok angl. parlamentarizmu. Ján Bezzemok a jeho nástupca Henrich III.