listinu viackrát porušili a preto baróni zorganizovali povstanie. V r. 1264 boli kráľovské vojská porazené a moc prešla do rúk barónov (na čele povstania – Simon z Montfortu). V r. 1265 zvolal prvýkrát anglické stavy (1. angl. parlament): baróni, biskupi, dvaja rytieri z každého grófstva a 2 mešťania z každého mesta. Od 14. st. sa parlament delí na dve snemovne:
Ř Horná – snemovňa lordov (baróni a biskupi)
Ř Dolná – snemovňa obcí (rytieri a mešťania)

Parlament postupne získava moc a kráľ je nútený ho rešpektovať.
Vojna ruží – išlo o boj medzi lancasterskou vetvou (červená ruža) a yorkovskou vetvou (biela ruža), kt. sa snažili získať angl. trón. Vojna trvala od r. 1455 – 1485. Spočiatku vládol rod Lancasterovcov, kt. zosadil posledného normansko-anjouovského panovníka Richarda II., ale neskôr, od r. 1461, bol vystriedaný Yorkovcami. Ich vzájomný boj skončil v podstate vzájomným vyhubením a nastupuje tudorovská dynastia, kt. hlavným predstaviteľom bol Henrich VIII. (oluka anglikánskej cirkvi – 1534, bol tyran, vzdelaný, mal 6 žien).
Lancasterovci – Henrich IV. – VI., Yorkovci – Eduard IV., V., Richard III. (1461 – 1485)

Nemecko
Do r. 1871 bolo rozdelené na množstvo samostatných štátov (Bavorsko, Brandenbursko, Prusko, Sasko). Od r. 911 existovalo Nemecké kráľovstvo, ale moc kráľa bola veľmi obmedzená. Až v r. 962 získavajú Nemci cisársky titul (Oto I.) – stal sa cisárom Rímskej ríše. Neskôr ríša zahrňovala časť Apeninského polostrova, Čechy, Moravu, Apeninský pol., alpské krajiny, Švajčiarsko, Nizozemsko.
Od pol. 13. st. sa pre toto územie používa názov Svätá rímska ríša a od r. 1519 Svätá rímska ríša nemeckého národa. Tento voľný zväzok štátov na čele s cisármi z rodu Habsburgovcov prešiel počas novoveku zložitým vývojom, pričom moc panovníka neustále klesala. Po skončení 30 – ročnej vojny stratila časť územia (väčšina talianskych provincií, Alsasko, Holandsko, Švajčiarsko) a stala sa len formálnym štátom. Existovala až do r. 1806. Taliansko
Od konca 10. st. tu vzniká veľké množstvo mestských štátov, kt. boli v 10. a 11. st. pod vplyvom Rímskonemeckej ríše. Neskôr sa osamostatnili a v r. 1167 vytvárajú voľnú federáciu pod názvom Lombardská liga (Miláno, Parma, Matoba, Piacenza, Brescia, Modena, Bergamo). Spoločne s Veronskou ligou (Verona, Vicenza, Padova, Benátky, Pávia) v r. 1176 porazili cisára Fridricha I. Barbarossu v bitke pri Legnane a získali nezávislosť, ale až do r. 1861 nevytvorili jednotný štát.
Od 16. st. až do r. 1706 bol Apeninský pol. pod nadvládou Španielov, od r.