výprava Kolumba (posledná)
1513 – objavenie Tichého oceánu (Južné more)
1519 – 1520 – cesta okolo Zeme

Všetky tieto výpravy z rokov 1492 – 1522 priniesli v krátkom čase viac geografických poznatkov ako celé storočia predtým. Preto nazývame toto obdobie „obdobie veľkých zemepisných objavov.“

Následky zámorských objavov
1. cenová revolúcia – kvôli prílivu zlata a striebra do Európy poklesla hodnota peňazí a stúpli ceny
2. mestá v Taliansku a hunzové mestá na severe Nemecka strácajú svoj význam a strediská obchodu sa posúvajú na pobrežie Atlantického oceána
3. prepychový tovar prestal byť hlavným podnetom obchodu – zo zámoria sa dováža škorica, kakao, paprika, rajčiny, fazuľa, ananás. Spoznali nové druhy rastlín a zvierat – leguány, papagáje, aligátori

Po prvých objaviteľských plavbách nastáva etapa dobýjania a kolonizácie nových území. Prvé objavené ostrovy, napr. Haiti boli už kolonizované a postupne sa rozvíjali. Hosp. na týchto územiach bolo založené na práci porazených Indiánov. Zlé zaobchádzanie s nimi malo za následok ich postupné vyhubenie. Postupne sa začínajú hľadať nové územia a tým aj nové zdroje pracovných síl a bohatstva. Ako východiskový bod pre výpravy slúžili ostrovy ako Haiti, Portoriko, Kuba, Jamajka. Odtiaľ sa dobyvatelia presúvali na pevninu. Vzrástol aj význam dnešnej Panamy. Jednou z najvýznamnejších udalostí tohto obdobia bolo dobytie ríše Aztékov a Inkov.

Ríša Aztékov
V r. 1519 – 1521 dokázal Hernain Cortéz so 600 mužmi, 16 koňmi a 11 loďami poraziť za veľmi krátky čas obrovskú ríšu s niekoľko 100 000 obyvateľmi. Dôvodov, prečo sa mu to podarilo, bolo niekoľko – dobyvatelia využili nezhody medzi domácim obyvateľstvom, moment prekvapenia a strach domorodcov z toho, že sa vrátili bohovia. Španielom sa podarilo zajať panovníka Montezumu a tým získali prevahu. Hl. mesto ríše Aztékov bol Tenochtitlán. Aztékovia boli vyspelí, čo dokazuje spracovávanie zlata, striebra a surovej medi. Boli zruční vo výrobe bavlnených látok a hlinených nádob. Pestovali kukuricu, tabak, kakao. Ako platidlo používali kakaové zrnká. Používali obrázkové písmo a ich kalendár (s priestupným rokom) bol presnejší než kalendár v Európe.

Ríša Inkov
O niečo dlhšie trvalo dobytie silnej ríše Inkov. Tá mala ešte v r. 1525 dĺžku viac ako 4 000 km. Zaberali územie dnešného Peru a časti susedných krajín. Od roku 1525 prebiehala v krajine občianska vojna, čo využili španielski dobyvatelia v roku 1531 – 1535. Španielom sa podarilo zajať vládcu Atahualpu, ktorý za svoje prepustenie ponúkol výkupné 11 ton striebra a 5 ton zlata. Dobyvatelia vedení Franciscom Pizarrom však vládcu popravili. Hlavné mesto Cuzco bolo dobyté a vyplienené a od roku 1535 sa hl. mestom stala Lima.