Po pokuse o sprisahanie voči kráľovi bol Vitéz odsúsený a viacerí učenci odchádzajú. Centrom humanizmu sa tak stáva Budín. Presný rok zániku univerzity nepoznáme, predpokladná sa rok 1490. V roku 1485 kráľ presunul svoje sídlo do Viedne a pravdepodobne stratil záujem o podporu univerzity.


























13.A Vznik habsburskej monarchie

V r. 1490 zomiera nečakane Matej Korvín. Po jeho smrti začína boj o uhorský trón. Väčšina šľachty sa priklonila k Vladislavovi II. Jagelovskému (1490 – 1516) – dobrácky a neschopný panovník => kráľ „Dobrze“. Takýto kráľ šľachte vyhovoval a preto jeho kandidatúru podporila aj česká a moravská šľahta. Malá časť šľachty sa priklonila k Jánovi Albrechtovi (mladší brat Vladislava Jagelovského).
Počas vlády Vladislava šľachta upevňuje svoju moc a získala prísľub, že nebude musieť odovzdávať dane zavedené Korvínom. Šľachta postupovala svojvoľne aj voči poddaným, obmedzovala sťahovanie poddaných, za poddaných považovala aj obyvateľov žijúcich v malých mestečkách na ich území. Celková zlá hosp. situácia viedla v r. 1514 k sedliackemu povstaniu – Dóžovo povstanie (viedol ho Juraj Dóža). Pôvodne však toto povstanie malo byť križiackou výpravou proti Turkom, ale vo vojsku prepukla vzbura a poddaní sa obrátili proti pánom. Chceli zlepšiť svoje sociálne postavenie. Po počiatočných úspechoch bolo povstanie porazené Jánom Zápoľským. Dóža a mnohí ďalší boli popravení a uhorský snem prijal zákony, kt. znamenali pre poddaných nevoľníctvo.
Po smrti kráľa nastupuje na trón jeho syn Ľudovít II. (1516 – 1526). Mal najväčšie problémy s Osmanskou ríšou, kt. postupne prenikala do strednej Európy. Sultán Sulejman postupne obsadil dôležité pevnosti Belehrad, Šabac a Zemuň. Uhorsko nemalo v boji proti Turkom medzinárodnú podporu. Rozhodujúca bitka sa odohrala 29. 8. 1526 pri Moháči. Počas bitky zahynul uhorský kráľ (utopil sa). Turci ovládli veľkú časť Uhorska na viac ako 150 rokov.
Po bitke pri Moháči sa uvoľnil uhorský trón, o kt. sa uchádzali Ferdinand I. Habsburský, kt. podporovala česká šľachta a časť uhorskej a Ján Zápoľský – najbohatší uhorský magnát, kt. podporovala hlavne sedmohradská a časť uhorskej šľachty. Ján Zápoľský bol korunovaný za kráľa v r. 1526, Ferdinand v r. 1527. Nasledujúce obdobie je poznačené vzájomnými bojmi a bojom Ferdinanda s Osmanskou ríšou. Ján Zápoľský zložil Sulejmanovi II. vazalský sľub a Turkov využíval v boji proti Ferdinandovi. Výprava Turkov sa v r. 1529 skončila neúspešným obliehaním Viedne, ale v r.