1530 už prekročili Dunaj a zasiahli veľkú časť Slovenska (Hlohovec, Nitra, Bojnice). Turci as vyhýbali hradom a opevneným mestám, ale aj tak odvliekli asi 40 000 ľudí. Slovenské obyvateľstvo sa mohlo zachrániť iba útekom do hôr. Dane platili aj Ferdinandovi I. a častokrát aj Turkom. V r. 1538 Ferdinand a Zápoľský uzavreli mier vo Veľkom Varadíne (Varadínsky mier). Mier rozdelil krajinu na 2 časti. Ferdinand získal záp. časť krajiny, Chorvátsko a Zadunajsko a Zápoľský získal Sedmohradsko, stredné a severových. Uhorsko. Ferdinandovi malo pripadnúť po smrti Zápoľského celé územie. V r. 1540 Zápoľský zomiera, ale jeho dediči mier neuznali. Požiadali o pomoc Turecko (Osmanská ríša), kt. obsadilo stred Podunajskej nížiny a tým sa Uhorsko rozdelilo na 3 časti – 1541: Budínsky pašalík – Tureko, Sedmohradské kniežatstvo, Ferdinandovo kráľovstvo – Slovensko, záp. Uhorsko, časť Chorvátska. Na obsadenom území Turci zriadili vlastnú správu, kt. centrá boli väčšinou dobyté hrady a pevnosti.
Turecká správa:
Ř najväčšia územná jednotka – ejálet (pašalík) – vládol paša
Ř ejálet bol rozdelený na sandžaky – vládnu begovia
Ř najmenšia územná jednotka – náhije. Ferdinand a jeho nástupcovia sa snažili vybudovať jednotnú centralizovanú ríšu, kt. mala zamedziť odstredivým snahám uhorskej a českej šľachty. Najväčší problém však bola protiturecká obrana, kde výdavky boli asi 900 000 zlatých ročne (ostatné výdavky boli 500 000).
13.B Memorandum slovenského národa

Po rokoch 1848 – 49 nastáva v radoch slovenských politikov a buditeľov sklamanie. Ich revolučná snaha nepriniesla takmer žiadne výsledky. Po potlačení povstania zaviedla Viedenská vláda ešte prísnejšiu politiku. 50. roky sa nazývajú aj rokmi Bachovho absolutizmu. Tento absolutizmus spájal myšlienky absolútnej vlády s ochotou modernizovať všetky oblasti života. Na jednej strane potvrdil zrušenie poddanstva, rovnosť ľudí pred zákonom, modernizoval súdnictvo, daňový poriadok, školstvo a podporoval výstavbu železníc, ale na druhej strane likvidoval mnohé demokratické výdobytky – zrušil ústavné formy vlády, samospráva bola nahradená systémom úradov, do kt. boli dosadení loajálni úradníci. Zákl. občianske práva ako sloboda zhromažďovania, slova, spolčovania nahradila cenzúra, polícia a siete tajných agentov. Monarchia bola riadená z jedného centra (František Jozef I. – armáda – katolícka cirkev). Toto všetko určovalo aj ďalšie možnosti Slovákov v ich boji za práva. Absolutizmus potláčal národnostné požiadavky, ale poskytol ochranu pred maďarizáciou.
V r. 1859 sa režim ocitol v kríze.