Panovník – cisár František Jozef I. odvolal Alexandra Bacha a v r. 1860 vydal októbrový diplom, ktorým obnovuje ústavné pomery a práva jednotl. krajín v Habsburskej monarchii. Krajina postupne smerovala k federatívnemu usporiadaniu. Vydanie diplomu oživilo národné snahy národov v monarchii. Slovenskí politici a učenci sa snažili sformulovať slov. nár. program a hľadali prostriedky na jeho uskutočnenie (Ján Palárik, Jozef Miloslav Hurban, Francisci, Daxner, Sládkovič, Kalinčiak). Dôležitú úlohu mali aj novozaložené noviny – Pešťbudínske vedomosti.
6. a 7. 6. 1861 bolo zvolané do Turčianskeho sv. Martina zhromaždenie. Za predsedu zhromaždenia bol zvolený Francisci a základom rokovania sa stal návrh Daxnera. Zhromaždenie schválilo dokument pod názvom Memorandum národa slovenského. Nenastolilo požiadavku samostatného slov. snemu, ani sociálne a demokratizačné požiadavky ako pri Žiadostiach slovenského národa, ale sformulovalo požiadavku tzv. Slovenského okolia (územný celok, kde žije slov. národ). V druhom bode žiadali Slováci vyhlásenie slovenskej reči v Slovenskom okolí za úradnú reč, súdy a školy do slovenských rúk, uznanie národnej rovnoprávnosti, vydávanie zákonov aj po slovensky, zriadanie právnickej akadémie a katedry reči a literatúry slovenskej zo štátnych prostriedkov, primerané zastúpenie Slovákov v Uhorskom sneme. Memoradnum nebolo kompexne dopracované ako národný program. Proti memorandu bola usporiadaná kampaň uhorskou vládou. 26. 6. 1861 bolo memorandum odovzdané predsedovi uhorského snemu Karolovi Tiszovi. Memorandum nebolo úspešné s výnimkou drobných jazykových ústupkov.
V r. 1861 sa prijal návrh na vytvorenie Matice slovenskej – inštitúcia, kt. by rozširovala osvätu, vzdelanosť, publikovala knihy, združovala slovenských vedcov. Na jej vybudovanie sa konala zbierka. Bola otvorená r. 1863, predsedom sa stal katolícky biskup Štefan Moyzes a podpredsedom evanjelický kňaz Karol Kuzmány. Zanikla v r. 1875. Boli aj otvorené prvé 3 slovenské gymnáziá – Revúca – 1862 – evanj. gymnázium, Martin – 1867 – evanj. gymn., Kláštor pod Znievom – 1869 – kat. gymn. Zrušené boli v r. 1874.









14.A Nizozemská a anglická revolúcia

Nizozemská buržoázna revolúcia (1565 – 1609)

Všeobecná charakteristika:
Buržoázna revolúcia je revolúcia, kt. spôsobuje prechod od feudalizmu ku kapitalizmu. V ekonomike nastupujú kapitalistické výrobné vzťahy. Vznikajú dve zákl.