1653 vládne parlament, ale po nezhodách preberá moc do svojich rúk O. Cromwell, kt. prijal hodnosť lord protektor v r. 1653. Cromwell zomiera v r. 1658 a v r. 1660 nastupuje na trón Karol II., syn Karola I. (reštaurácia Stuartovcov).
V r. 1688 bol miesto Jakuba II. povolaný na trón Viliam III. Oranžský – konštitučná monarchia. V r. 1707 vzniká Veľká Británia spojením Anglicka, Škótska a Írska.

Význam revolúcie:
- vznik buržoázneho štátu, rozvoj obchodu, vzostup anglickej námornej moci














14.B Protihabsburské povstania

Koncom 17. a začiatkom 18. st. vytvorili Habsburgovci pevný štát v strednej Európe. Ich moc bola obmedzovaná do istej miery len Tureckom. Habsburgovci upevňovali svoje postavenie predovšetkým na úkor šľachty, vďaka čomu vznikla kritická situácia v Uhorsku a Sedmohradsku. Uhorská šľachta bola vždy do veľkej miery nezávislá a bránila sa obmedzovaniu svojich práv a výsad, ale aj násilnej rekatolizácii. Napätie spôsobovala aj prítomnosť cudzích žoldnierov a zaberanie majetkov. V 17. st. preto začínajú povstania, kt. nazývame stavovské alebo protihabsburské. Uhorská šľachta sa v týchto povstaniach často spájala s Tureckom, čím trpelo hlavne obyvateľstvo.
1) Povstanie Štefana Bočkaja (1604 – 1606) – vládol Rudolf I. Podnetom bolo napadnutie majetkov Bočkaja v Sedmohradsku. Povstanie bolo podporované Tureckom a protenstantskou časťou šľachty. Povstalci obsadili takmer celé Slovensko a prenikli do Zadunajska, Rakúska a Horného Sliezska. Turci mu dokonca odovzdali uhorskú kráľovskú korunu, kt. však prijal iba ako dar. V r. 1606 bol uzatvorený mier vo Viedni, kde sa cisár zaviazal rešpektovať uhorskú stavovskú ústavu, povolil náb. slobodu a iba uhorská šľachta mohla zastávať vysoké krajinské funkcie.
2) Povstanie Gabriela Betlena (1619 – 1626) – vládol Ferdinand I. Vzniklo tiež v Sedmohradsku, povstalci obsadili najprv Košice a časť jeho armády prešlo cez celé Svk, kde sa spojila s českými stavmi. V októbri 1619 bola vyhlásená náboženská sloboda. Betlen bol zvolený za uhorského kráľa, ale korunovať sa nedal. Počas krátkodobého prímeria cisár porazil časké stavy a v r. 1622 uzavrel s Betlenom mier v Mikulove. Povstanie ešte pokračovalo a definitívny mier bol uzatvorený v r. 1626 v Bratislave. Heslá povstalcov boli napr.: „Za náboženstvo, slobodu a národ.“ Na tomto povstaní sa zúčastnilo málo šľachty.
3) Povstanie Juraja I. Rákociho (1644 – 1645) – vládol Ferdinand III. V tomto období vrcholí rakatolizácia, kt. zapríčinila nezhody medzi obidvoma tábormi.