referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Emília
Nedeľa, 24. novembra 2024
Maturitné otázky z dejepisu
Dátum pridania: 28.04.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: bobo28
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 28 487
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 112.2
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 187m 0s
Pomalé čítanie: 280m 30s
 

Rákoci ako najbohatší nekatolícky magnát na Svk sa vyhlásil za ochrancu nekatolíkov a začal ozbrojený boj (striedavé úspechy). Protestantom išlo o náb. slobodu a Rákocimu hlavne o územné zisky. V lete 1645 bol v Linzi podpísaný mier. Rákoci získal 7 východoslovenských stolíc a náb. slobodu. Prvé 3 povstania boli súčasťou 30 – ročnej vojny. Posledné 2 povstania strácajú náb. charakter a odohrávali sa hlavne na východnom Slovensku.
4) Povstanie Imricha Tököliho (1677 – 1687) – vládol Leopold I. Motívom boli polit. a stavovsko-ústavné požiadavky. Povstalci chceli pričleniť Uhorsko k Turecku (Vešeléniho sprisahanie – neúspešný atentát na panovníka). Sprisahanie bolo potlačené a účasť protestantov na ňom využil panovník na nové rekatolizačné opatrenia. Povstalci sa nazývali aj Kuruci (drobní zemania, šľachtici, roľníci). Na druhej strane to boli Labanci (kráľovské vojská). V r. 1678 sa do čela Kurucov dostáva Tököli, kt. obsadil celý juh Slovenska. Kuruci využívali aj prítomnosť tureckých vojsk (1683 – obliehanie Viedne). Nakoniec boli Turci porazení a postupne cisárska armáda vytlačila aj Kurucov. Zvyšky kuruckého vojska boli zlikvidované počas tzv. prešovských jatiek – 1687.
5) Povstanie Františka II. Rákociho (1703 – 1711) – začiatok vojny o španielske dedičstvo využili protestanti a požiadali Františka II. Rákociho o pomoc. Ten získal roľníkov patentom z r. 1703 (poddaní, kt. vstúpili do vojska, boli zbavení povinnosti). Rákoci postupne obsadil takmer celé Svk a dostal sa až k Viedni. K povstaniu sa pripojila aj veľká časť šľachty. Rákoci nesplnil požiadavky roľníkov => nepokoje, nejednotnosť. Cisárske vojská získali prevahu, dobyli Košice, Rákoci ušiel do Poľska. V r. 1711 bol uzatvorený mier v Satmári (Satmársky mier) – koniec povstaní.
15.A Veľká francúzska revolúcia a Napoleonove výboje

V r. 1643 – 1715 žije Ľudovít XIV. – „kráľ Slnko.“ Na trón nastupuje v r. 1661 a počas jeho vlády sa Francúzsko dostáva na vrchol vojenskej a polit. moci v Európe. Viedol výbojnú politiku, kt. vyčerpala pokladnicu. V r. 1664 sa ministrom financií stáva Colbert (merkantilizmus). V r. 1701 – 1715 sa zúčastnil na vojne o španielske dedičstvo. Po smrti posledného Habsburgovca v Španielsku - Karola II. sa uvolnil trón, o kt. bojovali Ľudovít XIV. s Leopoldom I. Francúzi zvíťazili, získali španielsky trón s tým, že Španielsko nemohli pripojiť k Francúzsku.
Začiatkom 18. st. sa absolutizmus dostáva do krízy a začínajú sa šíriť osvietenské myšlienky (myšlienkové hnutie, ktorého cieľom je povzniesť ľudí duchovne, kultúrne a vzdelanostne).
V 2. pol. 18. st.
 
späť späť   44  |  45  |   46  |  47  |  48  |  ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Maturitné otázky z dejepisu GYM 2.9779 12953 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.