bolo Francúzsko najmocnejším štátom v Európe. Spoločnosť bola rozdelená do 3 stavov: duchovenstvo, šľachta, meštianstvo. Financie plynuli do pokladnice iba z daní 3. stavu. Preto vzniká voči kráľovi opozícia, kt. žiadala zdaniť šľachtu a duchovenstvo, občianske a polit. slobody a slobodu podnikania. Za vlády Ľudovíta XVI. dochádza k veľkým zmenám v polit. systéme Francúzska. Dostáva sa do finančnej krízy (vojny a nákladný život vyčerpali štátnu pokladnicu), kt. sa snaží vyriešiť zvolaním generálnych stavov – máj 1789. Mešťania žiadali na zasadnutí všeobecné zdanenie a hlásali heslo: „Sloboda, rovnosť, bratsvo.“ Kráľ generálne stavy rozpustil, ale meštianstvo sa vyhlásilo za Národné zhromaždenie.
14. 7. 1789 bola mešťanmi dobytá Bastila a tým začína revolúcia. V auguste 1789 boli zrušené daňové privilégiá a vydaná Deklarácia práv človeka a občana. V r. 1791 bola vydaná 1. ústava, kt. zaručovala volebné právo pre všetkých majetných občanov. Postupne boli zrušené feudálne privilégiá, poddanské povinnosti a cirkevný desiatok. Národné zhromaždenie bolo premenované na Konvent (zákonodarná, výkonná a súdna moc) a Francúzsko sa stalo konštitučnou monarchiou. Veľký význam počas revolúcie mali osvietenské myšlienky, hlavne rovnosť všetkých ľudí a demokracia.
V septembri 1792 pod vplyvom nových nepokojov a kráľovho pokusu o útek bola vydaná nová ústava, kt. vyhlásila republiku. Európske krajiny sa k francúzskej revolúcii stavali nepriateľsky, pretože sa báli nebezpečných revolučných myšlienok. Preto začína vojna proti Francúzskej republike. Revolučné armády sa úspešne bránili niekoľko rokov a zástancovia revolúcie sa postupne radikalizovali. V r. 1793 bolo tesnou väčšinou v Konvente odhlasované popravenie kráľa. V rámci Konventu bol vytvorený tzv. Výbor pre verejné blaho, na čele kt. stál Maximilian Robespiere. K ďalším významným jakobínom patrili Danton, Marat. Jakobíni tvrdili, že nie je možné vládnuť demokraticky, a preto začína obdobie tzv. jakobínskej diktatúri. Jakobínska diktatúra začala narážať na odpor aj v Konvente, v dôsledku čoho bol zatknutý a popravený aj Robespiere – 1794. Po zvrhnutí jakobínov prestalo prenasledovanie kňazov, povolilo sa slobodné podnikanie a voľný trh, štát minimálne reguloval hosp. a sociálnu politiku. V auguste 1795 bola vydaná nová ústava, kt. hovorila prvý krát aj o občianskych povinnostiach.
Počas častých vojen vzrástla dôležitosť armády a jej veliteľov.