1773 anglická vláda zvýšila clo na čaj a v decembri 1773 osadníci v Bostone prepadli anglické lode s čajom a pohádzali stovky debien čaju do mora – bostonské pitie čaju. Odpoveď Londýna – posilnenie vojsk, protikolonistické opatrenia, uzavretie bostonského prístavu, zrušenie ústavy. V októbri 1774 sa vo Philadelphii zišli zástupcovia 12 kolónií, aby prerokovali otázky spojené s obranou svojich záujmov. Z podnetu tohto kongresu sa začali vytvárať ozbrojené milície. V apríli 1775 pri Lexingtone došlo k 1. ozbrojenému boju. V máji 1775 sa vo Philadelphii zišiel 2. kontinentálny kongres, kt. milície vyhlásil za americkú armádu. Vrchným veliteľom sa stal George Washington. Anglický kráľ Juraj III. odmietol akékoľvek vyjednávania a tak sa zápas za práva osadníkov zmenil na boj za nezávislosť a práva Američanov. V r. 1775 – 1781 – americká vojna za nezávislosť. Po prvých vojenských úspechoch sa na jar 1776 opäť vo Philadelphii rokovalo o osamostatnení anglických kolónií. 4. 7. 1776 všetci účastníci s výnimkou New Yorku prijali vyhlásenie o nezávislosti. Jednotlivé osady sa tak zmenili na štáty a združili sa do únie s názvom Spojené štáty. Autorom tejto deklarácie bol Thomas Jefferson. V októbri 1777 dosiahli Američania v bitke pri Saratoge prvé veľké víťazstvo. V novembri 1777 schválil kongres 1. ústavu Spojených štátov – Konfederačné články. Angličania nedokázali napriek novým posilám zastaviť revolúciu. Američania získali podporu aj v Európe, kt. sa snažila oslabiť pozície Anglicka. Rozhodujúce víťazstvo dosiahli Američania v r. 1781 pri Yorktowne. Anglické vojská kapitulovali a mierová zmluva bola podpísaná vo Versailles.
Po víťazstve nad Anglickom sa vytvorili 2 politické strany – federalisti a republikáni. Federalisti žiadali vytvorenie federálnej vlády, kt. by kontrolovala všetky štáty únie, republikáni žiadali vytvorenie voľného zväzku štátov. Po nezhodách sa zástupcovia štátov dohodli a v r. 1787 vyhlásili ústavu USA (moc bola rozdelená na zákonodarnú, výkonnú a súdnu). Za prvého prezidenta bol zvolený George Washington. Najvyšší zákonodarný orgán – kongres. Vojnou za nezávislosť sa USA vymanili z koloniálnej závislosti od Anglicka. Utvorili sa podmienky pre rozvoj priemyslu a poľnohospdárstva. Nastal problém vytvorenia jednotného štátu. Kúpami a výbojmi sa USA rozšírili až k Tichému oceánu. Rozľahlé územie poskytovalo výhody pri osídlovaní, a preto v 50. rokoch 19. st. prichádzalo z Európy množstvo prisťahovalcov. Väčšina z nich dostalo pôdu zadarmo. Kapitalizmus v USA sa vyvíjal nerovnomerne. Na juhu boli plantáže (bavlna, tabak), využívala sa práca otrokov, predaj otrokov, malá spotreba.