Sever bol priemyselný – prevládal továrenský a bavlnársky priemysel, rozširovali sa železničné stanice – štrajk robotníkov (zlé životné podmienky). Rozdiel medzi Severom a Juhom bol aj v politike. Sever žiadal ochranársku politiku (clá na dovážaný tovar), Juh požadoval voľný obchod, lebo vyvážal bavlnu, tabak. Sever žiadal zrušenie otroctva – potreboval pracovné sily, Juh – otroctvo lacnej výroby. Sever chcel udržať jednotu a preto neskôr vznikla občianska vojna.
Boj za zrušenie otroctva podporovali farmári v nádeji na zisk pôdy. V r. 1854 vzniká republikánska strana farmárov a buržoázie Severu – usilovala sa o zjednotenie, zrušenie otroctva, bezplatné prídely pôdy na Západe. Najvýznamnejší predstaviteľ bol Abraham Lincoln – v r. 1860 sa stal prezidentom USA. Žiadal úplné odstránenie otroctva. 20. 12. 1860 sa 11 štátov Juhu odtrhlo od USA a vytvorili Konfederované štáty americké. Prezidentom konfederácie bol Jefferson Davis. V r. 1861 sa začala občianska vojna „Sever proti Juhu.“ Na začiatku víťazil Juh. V r. 1862 vyhlásil Lincoln zrušenie otroctva a vydal zákon o bezplatnom prideľovaní pôdy na západe – kapitalistický rozvoj farmárstva, vznikali farmy a ranče. V r. 1865 padol Richmond (hl. mesto konfederácie) a Juh sa vzdal – otroctvo bolo zrušené. 5 dní po víťazstve bol Lincoln zastrelený. Vojna Sever proti Juhu a nasledujúce obdobie rekonštrukcie mali charakter buržoáznodemokratickej revolúcie. Výsledkom vojny bolo zrušenie otroctva a obnova USA. Obdobie rekonštrukcie Juhu – trvalo do roku 1877, vyrovnávali sa rozdiely medzi Severom a Juhom, utvorenie jedného národného trhu, prispôsobenie sa pomerom spoločnosti víťazným štátom. Vznikol základ na utvorenie priemyselnej veľmoci.

























16.B Osvietenské myšlienky, reformy Márie Terézie a Jozefa II.

1713 – pragmatická sankcia (Karol III. a VI.) – povolovala nástupnosť žien na trón.
Mária Terézia (1740 – 1780) – po nástupe na trón bojovala s pruským kráľom Fridrichom II. v tzv. vojne o rakúske dedičstvo (stratila Sliezsko a udržala si nezávislosť). V r. 1756 – 1763 bojovala s Pruskom v 7-ročnej vojne, v kt. opäť neuspela. V dôsledku týchto porážiek bola prinútená pristúpiť k reforme krajiny. Reformy narážali na odpor hlavne v uhorskej časti .
1) Najvýznamnejšou hosp. reformou bol Urbársky patent – 1767. Táto reforma skončila vydaním celokrajinského urbára, kt. mal názov Tereziánsky urbár. Tento urbár upravoval povinnosti poddaného voči zemepánovi, chránil ho pred nadmerným zaťažením a určil maximálne dávky.
2) V r. 1777 vydala poriadok pre školstvo – Ratio educationis.