Poriadok určoval povinnú školskú dochádzku od 6 – 12 rokov a vytvoril jednotný školský systém od základných škôl po univerzity. Reforma zaviedla 3 typy škôl: ľudové, gymnáziá (lýceá) a univerzity.
3) Mária podporovala aj hosp., predovšetkým manufaktúry. Jej reformy sa týkali hlavne remeselnej výroby. Priemyselná výroba sa mala sústrediť do rakúskych a českých krajín. Uhorsko sa malo stať zásobárňou poľnohosp. výrobkov.
4) Reforma súdnictva - zakázala procesy s čarodejnicami, zrušila mučenie. Poddaný mal právo na obhajcu. Reformy presadzovala aj v zdravotníctve. Snažila sa zlepšiť zdravotný stav obyvaťeľstva a rast populácie.

Od r. 1792 existovala najstaršia banícka vysoká škola na svete – Banícka akadémia v Banskej Štiavnici. K poradcom márie Terézie patril aj Adam František Kollár – „Slovenský Sokrates“
Jozef II. (1780 – 1790) – bol spoluvládcom Márie Terézie od r. 1765. Svojimi reformami sa snažil urýchliť modernizáciu krajiny a vytvoriť centralizovaný štát s jediným úradným jazykom – nemčina. Bol presvedčený o všeobecnej prospešnosti svojich reforiem.
V r. 1785 vydal Patent o zrušení nevoľníctva (poddaný sa mohol sťahovať, ženiť, vzdelávať bez povolenia pána). Bol vydaný Všeobecný zákonník o zločinoch a trestoch (zrušil trest smrti, rovnosť pred zákonom). Dôležité bolo aj zrušenie cenzúry. V r. 1781 bol vydaný Tolerančný patent. Evanjelici, kalvíni a pravoslávni získali vhodnejšie podmienky (mohli kupovať domy, vzdelávať svoje deti, ...). Súčasťou reformy bolo aj zrušenie kláštorov a rádov, kt. sa nevenovali spoločensky užitočnej činnosti (výchova, opatrovanie starých a chorých) → jednalo sa o viac ako 1/3 kláštorov. Boli založené generálne semináre na výchovu kňazov. Reforma nastala aj v štátnom zriadení. Uhorsko bolo rozdelené do 10 dištriktov (3 na Slovensku) – predtým boli župy. Nariadil zdaniť šľachtu, čo však vyvolalo veľký odpor a otvorený nesúhlas.
Krátko pred smrťou bol prinútený väčšinu reforiem odvolať a nasledujúci panovník František I. sa rozhodol vrátiť len ku konzervatívnemu spôsobu vládnutia.










17.A Vznik kolonializmu a jeho priebeh do konca 19. st.

Objavením Ameriky sa začala postupná koloniálna expanzia niekoľkých európskych krajín. Až do konca 16. st. boli hlavnými koloniálnimi mocnosťami Španielsko a Portugalsko. Zmluvami v Tordesillas a v Zaragoze si navzájom podelili svet. Do pol. 16. st. Španielsko ovládlo celú Južnú Ameriku s výnimkou Brazílie, Strednú Ameriku, Karibské ostrovy, územie od Kalifornie po Floridu a niekoľko oporných bodov na pobreží Afriky.