Francúzi najprv predpokladali, že sa po odchode porazených Japoncov vrátia do Indočíny. Svoje kolónie v Ázii a v Afrike chceli v nových podmienkach formovať prostredníctvom tzv. francúzskej únie. V r. 1947 dostali všetci obyv. Alžírska francúzske občianstvo. Politika vytvorenia únie však kolísala medzi predstavou o združení a predstavou o úplnej asimilácii (pofrancúzštenie obyvateľov). Tieto nejasnosti vyústili do vojen: Indočínska vojna, Alžírska vojna. Záujem o udržanie nadvlády mali aj iné štáty. Neboli však dosť silné, aby odolávali dekolonizačnému náporu, napr. Holandsko muselo uznať nezávislosť Indonézskeho súostrovia v r. 1949. Dôsledky dekolonizácie neboli jednoznačné. Oslobodené krajiny prechádzali obdobím nestability, kt. končilo štátnymi prevratmi a občianskymi vojnami. V mnohých krajinách trvá tento proces dodnes (napr. pri rozdelení Indie na Pakistan – islam a Indiu – hinduizmus došlo k hromadnému presídľovaniu a vraždeniu). Po čase sa ukázalo, že mnohé hranice nových štátov sú problematické. V mnohých afrických štátoch dodnes prebieha zápas o emancipáciu etnických skupín.

17.B Snahy o pomaďarčenie slovenského národa

Snaha pomaďarčiť nemaďarské obyvateľstvo Uhorska mala znaky prirodzenej asimilácie, ale aj nanútenosti a cieľavedomosti. Cieľom uhorských politikov bolo vytvoriť tzv. jednotný maďarský národ. Predovšetkým stredná šľachta a neskôr aj maďarské vládnuce vrstvy chceli Uhorsko prebudovať na národný štát, hoci v ňom Maďari tvorili 35 – 40 % obyv. Práva Maďarov a maďarčina boli uprednostnované na úkor ostatných. Maďarčina bola presadzovaná za úradný jazyk (1. maďarizačné zákony – 1790 – 92). V 30. rokoch 19. st. bola maďarizácia ešte chápaná ako prirodzený, dlhodobý proces, ktorého úspech nemôže zaručiť násilie, ale iba príťažlivosť maďarskej kultúry. Na prelome 30. a 40. rokov nastupuje tzv. kossuthovská generácia, kt. maďarizáciu považovala za prejav pokroku. Bola zameraná predovšetkým proti Slovákom a hlavne evanjelikom. V marci 1848 boli vydané tzv. marcové zákony (zrušili cirkevný desiatok, zemepánsky deviatok, zaviedli všeobecné zdanenie, zrušili niektoré dôležité úrady, ustanovili nezávislú uhorskú vládu, kt. podliehla uhorskému snemu => Uhorsko – nezávislý štát) a tým sa otvorila cesta násilnej maďarizácii. Negatívom novej uhorskej vlády bola snaha o premenu Uhorska na Maďarský národný štát. Odmietali uznať rovnoprávne postavenie ostatných národov. Začína sa obdobie maďarizácie. Maďarizácia bola utlmená počas revolúcie 1848 – 49 a v období Bachovho absolutizmu. V 60. rokoch sa opäť stupňuje (až do zač. 20.