Ich cieľom bolo odstrániť absolutizmus a zrušiť poddanstvo. 13. 3. 1848 začala revolúcia aj vo Viedni, čoho následkom bolo zvrhnutie Metternichovskej vlády. Bola menovaná nová vláda, ktorej časť tvorili liberálni politici. Habsburská ríša sa stala konštitučnou monarchiou.
Po marcových zákonoch sa Uhorsko stalo takmer nezávilým štátom. Predsedom vlády sa stal gróf Batthyány a ministrom financií Lajos Kossuth. Kossuth viedol radikálnu skupinu uhorskej šľachty, kt. chcela modernizovať krajinu a získať úplnú nezávisloť. Podporovala záujmy šľachtických , priemyselných a statkárskych vrstiev.
Až do jesene 1848 nezasahovala Viedeň do záležitostí v Uhorsku, ale po zavraždení kráľovského komisára v Pešti, panovník rozpustil snem a v krajine vyhlásil výnimočný stav. Za nového komisára vymenoval chorvátskeho bána Jelačica. To vyvolalo nespokojnosť aj medzi viedenským obyv., ktorému sa nepáčilo zbližovanie so Slovanmi. Cisár Ferdinant V. bol nutený ujsť z Viedne. V novej vláde získali prevahu konzervatívni politici. 2. 12. 1848 v Olomouci abdikoval cisár a na jeho miesto nastupuje František Jozef I. Cisár a nová vláda sľúbili zachovať výdobytky revolúcie a rešpektovať práva nemaďarských národov (získal tým sympatie a podporu). Začiatkom januára 1849 obsadila cisárska armáda Pešť, ale v apríli bola niekoľkokrát porazená Maďarmi. František Jozef I. preto požiadal o pomoc ruského cára, s pomocou ktorého 13. 8. 1849 porazili uhorské vojsko pri Világosi. Maďarskí predstavitelia revolúcie emigrovali, alebo boli popravení, alebo uväznení.
Revolúcie priniesli:
1) Zrušenie poddanstva
2) Rovnosť obyvateľov pred zákonom
Národnostná otázka zostala nevyriešená.

Dobrovoľnícke výpravy
Počas revolúcie sa Viedeň snažila získať spojencov a preto začala podporovať nemaďarské národnosti. Slovákom sa naskytla príležitosť na presadenie svojich požiadaviek. V septembri 1848 bola vo Viedni vytvorená Slovenská národná rada, kt. mala za úlohu riadiť ozbrojené akcie a reprezentovať národno-politické požiadavky. Dobrovoľnícky zbor sa začal formovať vo Viedni a bol tvorený predovšetkým slovenskými a českými študentmi (boli tam aj príslušníci iných národov – Chorváti, Srbi, Taliani). 1. povstanie začalo na západnom Svk v oblasti Myjavy a slovensko-moravského pohraničia (kopanice). Obyvatelia tu boli chudobní, ale sociálne a národne uvedomelí. Cieľom povstania bolo posilniť národné sebavedomie a poukázať na národné a sociálne požiadavky Slovákov. Povstanie začalo 17. 9.